Obytná zóna Kronsberg v meste Hannover
Realizácia projektu začala v 90-tych rokoch minulého storočia a trvala 12 rokov. Počas tejto doby sa vybudovala štvrť s 3000 bytmi pre návštevníkov svetovej výstavby a ďalších 3000 bytov sa dokončilo v priebehu pár rokov. Súčasnosti je sídlo domovom 15 000 obyvateľov.
Zastavané územie 60 hektárov
Počet bytových jednotiek: 2 800
Počet radových domov: 200
Počet obyvateľov
Požadovaná výška objektov: 2 - 5-poschodové objekty
Požadovaná maximálna hustota zastavanosti IPP: 1,0
Územný plán: 1992
Realizácia: 1998 – 2000 (prvá etapa)
Ciele
Na začiatku príprav výstavy EXPO 2000 sa magistrát mesta Hannover rozhodol podporiť projekt štvrti Kronsberg. Pri plánovaní štvrte boli využité všetky doteraz známe postupy ekologickej optimalizácie výstavby a bývania, ako aj dôsledné uplatnenie sociálnych a urbanistických aspektov. Výsledkom je sídlo s nadpriemerným ekologickým štandardom, nadpriemernou kvalitou bývania a prírode blízkou koncepciou tvorby zelene a verejných plôch.
Realizácia projektu začala v 90-tych rokoch minulého storočia a trvala 12 rokov. Počas tejto doby sa vybudovala štvrť s 3000 bytmi pre návštevníkov svetovej výstavby a ďalších 3000 bytov sa dokončilo v priebehu pár rokov. Súčasnosti je sídlo domovom 15 000 obyvateľov. Štvrť bola budovaná na postulátoch Agendy 21. Cieľom tohto dokumentu, ktorý vznikol na svetovej konferencii spojených národov v Riu v roku 1992, bol udržateľný územný rozvoj zameraný na hospodárne využívanie územia, efektívne systémy zásobovania energiou zlučiteľné so životným prostredím, ekologické formy dopravy, ohľaduplná výstavba k prostrediu a šetrenie zdrojmi, ako aj podpora verejného povedomia obyvateľov.Hlavným cieľom projektu bolo zníženie produkcie emisii CO2 o 60% oproti nemeckému priemeru v roku 1995.
Urbanistický koncept
Forma, charakter a intenzita zástavby v mnohom ovplyvnila budúcu energetickú náročnosť sídla. Racionálnym a uvedomelým konceptom usporili milióny MWh bez navýšenia investícií.
Charakter štvrte určuje pravidelný pravouhlý raster, ktorý vytvára rámec pre rôzne formy zástavby. Jedným z prvoradých cieľov bola vyššia intenzita využitia územia. Celkový cieľ konceptu bol vytvoriť mestský charakter územia na základe požiadaviek podlažnosti a výšky budov. Jeho výsledkom bola kompaktná štruktúra postupne rozvoľňovaná do okolitej krajiny. Pri hlavnej ulici dosahuje zástavba štari nadzemné podlažia, postupne klesá cez tri podlažia až k individuálnej radovej zástavbe.
V centrálnej polohe sídla je koncipované lokálne centrum so zdravotným strediskom, kostolom a službami. V dotykovom kontakte k sídlu je vytvorených 2750 pracovných miest výstavného areálu. To je potenciál pre zamestnanie časti obyvateľov bez nutnosti dochádzať za prácou.
Rozličné formy bývania a charaktery bytov vytvorili predpoklad na usídlenie rôznych vrstiev obyvateľstva a vytvorili tak predpoklady pre prirodzené sociálne rozvrstvenie.
Dopravný koncept
Základom dopravnej kostry je vybudovaná línia električiek, ktorá spája oblasť s centom mesta. Zastávky sú rozmiestnené v pešej dochádzkovej vzdialenosti zo všetkých častí. Hlavná dopravná tepna je koncipovaná pozdĺž tejto línie. Vedľajšie ulice sú navrhnuté tak, aby skľudnili dopravu. Parkovacie miesta sú sústredené v menších zoskupeniach. Približne 1/3 z nich je v podzemí. Pre obmedzenie individuálnej automobilovej dopravy v Kronsbergu pripadá na jeden byt 0,8 parkovacieho miesta. Preferuje sa pešia alebo cyklistická doprava a hromadné formy prepravy.
Energeticky koncept
Hlavným cieľom energetickej optimalizácie v štvrti Kronsberg bolo zníženie emisii CO2 o 60% oproti národnému priemeru Nemecka v roku 1995. Dôležitým kritériom bolo dosiahnutie týchto úspor s minimálnym navýšením rozpočtu, a tak vytvoriť predpoklad opakovateľnosti.
Tento cieľ sa podarilo dosiahnuť nasledujúcimi opatreniami: vo všetkých oblastiach mali prioritu energetické úspory oproti ostatným cieľom - racionálna výroba elektrickej energie a tepla v kogeneračných jednotkách či využívanie obnoviteľných zdrojov energie vo väčšom rozsahu.
Energeticky úsporné budovy
Všetky obytné budovy, budované v rámci projektu boli zrealizované v štandarde nízkoenergetických budov. Merná potreba tepla na vykurovanie je maximálne 50 kWh/m2a. Táto hranica mohla byť prekročená maximálne o 5%, inak projektant a realizačná firma museli znášať sankcie. Splnenie tohto kritéria bolo dosiahnuté hlavne tepelnou izoláciou o hrúbke v rozpätí 14 – 28 cm [UW ~0.22 W/(m2K)]. Ďalšími opatreniami bolo: vylúčenie tepelných mostov, zabezpečenie vzduchotesnosti budov a využitie systému riadeného vetrania.
Dispozičné riešenie bytov umožňovalo, aby pračky a umývačky riadu boli napojené blízko rozvodov teplej úžitkovej vody a tak sa znížili straty tepla.
Realizáciou budov v tomto štandarde sa dosiahla úspora 17% a kontrolou kvality realizácie ďalších 7%.
Úsporné elektrické spotrebiče
Veľký dôraz bol kladený na osvetu medzi obyvateľstvom. Bol vypracovaný program využitia energeticky úsporných spotrebičov, ktorý propagoval použitie úsporných domácich spotrebičov ako chladničky, pračky atď. Zároveň v budovách nebolo inštalované žiadne vykurovacie zariadenie na elektrickú energiu. Týmito opatreniami sa dosiahla úspora úspora 13%.
Centrálne zásobovanie tepla
Základom vykurovacieho systému bola séria porovnávacích štúdií vykurovacích systémov z hľadiska investícií a environmentálnej efektívnosti. V tomto zmysle porovnávala holandská spoločnosť blokovú zástavbu s pavilónovou či radovou v 19 rôznych modeloch pre vykurovanie či výrobu TUV, pričom počítali tri rôzne úrovne tepelnej izolácie budov. Výsledkom tejto štúdie bolo, že najefektívnejšie zásobovanie tepla je z centrálneho zdroja plynom s využitím kogeneračnej jednotky na výrobu elektrickej energie a tepla. Centrálne zásobovanie tepla bolo uprednostnené pred decentrálnymi jednotkami. Toto opatrenie umožnilo zníženie emisií o 23% a bolo najefektívnejším opatrením.
Využitie obnoviteľných zdrojov a inovatívných technológii
- využívanie ekologických stavebných materiálov
- integrácia inovatívných „obnoviteľných“ technológií
Lummerlund Passive House Development
V rámci štvrte bola vybudovaná časť Lummerlund, ktorá pozostáva z 32 radových domov v 4 radách. Všetky domy sú zrealizované v energeticky pasívnom štandarde a dosahujú komfortné teploty v zime aj v lete s minimálnou potrebou tepla na vykurovanie. Merná potreba tepla na vykurovanie neprekračuje hodnotu 15 kWh/m2a. Zároveň sú všetky domy zariadené úspornými elektrickými spotrebičmi. Zostatkové pokrytie potreby tepla je riešené z obnoviteľných zdrojov.