Náš ďalší diskusný klub z cyklu „Otvorene o architektúre“, ktorý sme organizovali v máji 2018, sme nazvali symbolicky “NOVÁ DOBA v Bratislave”. Tentokrát sme klub spojili s významným dielom Friedricha Weinwurma a finisážou výstavy v SNG.  Výstavou nás sprevádzala kurátorka výstavy Prof. Henrieta Moravčíková, ktorá nás svojím charizmatickým prejavom o Weinwurmovom diele preniesla do atmosféry 30-tych rokov minulého storočia.

Diskutovali sme, ako sa stavia a bude stavať v Bratislave. Čaká nás nová doba?
Nielen Bratislava, ale aj ostatné mestá čelia situáciám, ktoré súčasní obyvatelia doposiaľ nepoznali. Teploty stúpajú do výšok, ktoré u nás neboli bežné, letné horúčavy sa začínajú v apríli a jar už nebýva. Mení sa klíma. Aký má vplyv na životné prostredie ľudská činnosť? Čo čaká nás a ďalšie generácie?

Významne sa menia požiadavky na hospodárnosť prevádzky budov. Dôvod je prostý. Závislosť od dodávok energií zo zahraničia nie je v záujme EÚ, doterajšia energetická politika založená na využívaní fosílnych palív, významných producentov emisíí skleníkových plynov, patrí do minulého storočia. Dnešnou realitou je znižovanie energetickej náročnosti budov a pokrytie energetických nárokov technológiami s minimálnou produkciou emisií skleníkových plynov.

Pozrime sa na do minulosti
Inak bolo pred 80 rokmi. V časoch, kedy tvoril Friedrich Weinwurm, bolo výzvou čosi iné, čo však taktiež zodpovedalo vtedajším potrebám spoločnosti. Hospodárska kríza v tridsiatych rokoch minulého storočia priniesla do československej architektúry tému tzv. najmenšieho bytu. K najdôležitejším príspevkom do tejto diskusie boli práce architektov Fridricha Weinwurma a Imricha Vécseia – pavlačové obytné bloky UNITAS na Šancovej ulici a obytná skupina NOVÁ DOBA na Vajnorskej ulici v Bratislave. Potreba zmiernenia bytovej núdze v Bratislave začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia viedla k projektu a stavbe obytných blokov, z ktorých prvý vznikol v roku 1932. Obytný súbor NOVÁ DOBA je významnou kultúrnou pamiatkou slovenskej avantgardnej architektúry.

Keď sme chystali tohtoročný klub, položili sme si (opäť) otázku: “Ak by mal Friedrich Weinwurm splniť dnešné požiadavky na návrh budov s ohľadom na energetickú efektívnosť, ako by sa zmenila architektúra a dizajn obytného súboru NOVÁ DOBA?

Na to nám dala odpoveď prezentácia Ing. Vladimíra Šimkovica, iEPD, ktorý predstavil bytový komplex Nová Doba v “novom šate”.
Hypoteticky postavil komplex s kvalitnou energetickou obálkou s tvárnicami Ytong Lambda YQ, zateplenie obvodovým izolantom ISOVER Puren Purenotherm, s oknami s trojitým zasklením Internorm typ KF 500, preriešenými tepelnými mostami z konštrukcií balkónov, tepelným oddelením nevykurovaných a vykurovaných častí budovy. Potom, čo sme takto zlepšili energetickú obálku budovy, bolo nevyhnutné v simulačných výpočtoch predpokladať aj vysoký stupeň vzduchotesnosti obálky budovy až na úroveň požiadavky pre pasívne budovy, t.j. n50= 0,6 /h. Pôvodný zdroj tepla, plynový kotol sme nahradili tepelným čerpadlom zem/voda s využitím zemných vrtov pre prípravu teplej vody, a vykurovanie a pasívne chladenie cez aktívne betónové jadrá s materiálmi Rehau. Po doplnení riadeného vetrania so spätným získavaním tepla z odvádzaného vzduchu – rekuperáciou, by sa stavba zaradila podľa energetickej hospodárnosti do kategórie A0. A to je iste dobrá správa.

Ako sa s návrhom vysporiadali dodávatelia a zároveň partneri klubu?

Ing.Martin Mihál, Xella Slovensko:
Obvodové steny komplexu Nová doba boli postavené ako výplňové murivo do oceľového a v druhej etape do betónového skeletu. Pre splnenie požiadaviek na pasívny dom s hrúbkou steny čo najviac sa približujúcu k pôvodnej bola zvolená kombinácia tvárnic Ytong s následným zateplením. Konkrétne bol výpočet spracovaný s novinkou posledných rokov – tvárnicami Ytong Lambda YQ. Tieto tvárnice boli vyvinuté so zámerom spĺňať tepelnotechnické požiadavky súčasných noriem ako jednovrstvové murivo a pritom si zachovať dostatočnú únosnosť a homogénnosť. S výpočtovou hodnotou tepelnej vodivosti 0,083 W/(m.K) dosiahne novonavrhnutá stena pri rovnakej hrúbke približne šesťkrát lepšiu tepelnú izoláciu ako pôvodná.
Na zvýšenie tepelnoizolačných parametrov ochladzovaného stropu pod obytnými priestormi boli navrhnuté dosky Multipor. Multipor je materiál identického zloženia ako Ytongu,  ale s veľmi nízkou objemovou hmotnosťou a výrazne nižšou vodivosťou – 0,045 W/(m.K). Tento materiál je vhodný na vonkajšie i vnútorné zateplenie, dobre odoláva i zhoršeným podmienkam na starých  konštrukciách a je nehorľavý a paropriepustný.

Ing.Ján Kováčik, Internorm:
Som veľmi rád, že som sa za našu spoločnosť  mohol zúčastniť  tohto projektu. Dôležitým faktorom, ktorý rozhodujúco ovplyvňuje klímu v obývanom priestore, a tým aj energetickú bilanciu budov, sú práve okná. Naša spoločnosť už viac ako 86 rokov prináša revolučné riešenia v oblasti výplní otvorov s dôrazom na dizajn a úsporu energie.
Do zadania sme vybrali profilový systém KF 500, ktorý prináša celý rad výhod. V prvom rade je to jedinečná konštrukcia so skrytým krídlom, ktorá má iba 79 mm pohľadovú šírku rámu a  je  najužšia na trhu.  Výhodou je väčší podiel skla, viac svetla a v zime viac solárnych ziskov. V prípade kombinácie fixných a otváravých elementov je pohľadová šírka rámu  vždy rovnaká. Rám sa dá zaomietať až na nulu, ako bezrámové riešenie – čo je v súčasnosti veľmi obľubený detail architektov. KF 500 má uplne nový typ kovania, ktorú už v základnom vyhotovení poskytuje nadštandardnú bezpečnosť.
(tieto vlastnosti si mohli zákazníci otestovať v nákupných centrách po celej Európe, dá sa vyhľadať na youtube vypáčenie okna KF500). Pamätali sme aj na ženy – gazdinky: Kovanie nemá žiadne kovové vystupujúce časti na ráme a v otvorenom stave sú uzamykateľné klapky plošne zalícované s profilom. Toto poskytuje bezproblémové čistenie v oblasti falcu okna.

Ing. Vladimír Balent, Isover Saint Gobain:
Na zateplenie obvodových stien som vybral ako izolant ISOVER Puren Purenotherm. Rozhodovanie bolo jednoduché. Pomerne malé okenné otvory má nútili vybrať materiál s výbornými tepelno-izolačnými vlastnosťami, (λ=0,026 W/m.K ), ktorý by zbytočne nezväčšoval hrúbku ostení a dostali sme tak aj po zateplení do interiéru dostatok svetla. Požadované kritéria je možné splniť  s hrúbkou 120 mm. Cez strechu  pri klasických domoch dochádza k najväčšiemu úniku tepla. Aby sme tomu v našom prípade zabránili, ako izolant v navrhovanej skladne som volil ISOVER Puren MV. Cielené kritériá je možné dosiahnuť už pri hrúbke izolantu 2×120 mm.

Ing.Igor Maco, Rehau Slovensko:
Vnútroblok obytného súboru ponúka ideálnu možnosť nahradiť súčasný neekologický zdroj tepla  moderným systémom tepelných čerpadiel zem/voda, s využitím zemného tepla z vrtov na pozemku budovy. Spolu s rozvodmi nízkoteplotného vykurovania a chladenia, uložených v stropoch objektu tzv. aktívne jadro, tak umožňuje vytvárať v bytoch optimálny tepelný komfort v zime aj v lete.

Diskusia
Po prezentáciách sa rozprúdila diskusia, ktorej sa zúčastnili hostia Ingrid Konrad, hlavná architektka Bratislavy, Ivan Kubík, Ing.arch., AIK ateliér, Roman Talaš, Ing.arch., Siebert-Talaš, Vladimír Šimkovic, Ing., Inštitút pre pasívne domy a Palo Pokorný, Ing.arch., Pokorny architekti, ako aj účastníci podujatia. Diskusný klub moderovala Ľubica Šimkovicová, Ing., riaditeľka Inštitútu pre pasívne domy.
Myšlienky, ktoré odzneli na diskusii sa venovali nielen budúcnosti Bratislavy, ale tiež adaptačným opatreniam, zodpovednosti architektov a víziám developerov.

Je možné s developermi hovoriť o vízii ako takej?
Developeri sú neoodeliteľnou súčasťou rozvoja mesta a treba ich do procesu integrovať a nie ignorovať. Ideálne už pri koncepčnom dlhodobom uvažovaní o smerovaní vývoja s cieľom stanoviť priority a limity konkrétnych možností v uvažovanom časovom úseku. (Architekt Roman Talaš)

Zmena klímy je evidentná, je to dôvod, aby sa v prostredí developmentu zmenil ekonomický pohľad, alebo je to skôr úloha štátu?
Fakty o zmene klímy sú natoľko presvedčivé, že všetky strany musia spolupracovať ako najrýchlejšie zabezpečiť chod krajiny s minimálnou záťažou na životné prostredie. Hlavným problémom je zotrvačnosť zvyklostí a neochota obyvateľov sa sociálne prispôsobiť, respektíve zvážiť svoje priority. Dirigentom by mal byť samozrejme štát, ktorý nastavuje pravidlá ekonomickej reality. Tie musia byť v čase reálnych zmien spravodlivé ale aj pružné, pretože oddialením tejto problematiky len zväčšujeme riziká pre budúce generácie. (Architekt Roman Talaš)

Sú architekti na Slovensku pripravení navrhovať energeticky hospodárne budovy?
Som veľmi skeptický pri odhade, čoho sú schopní architekti na Slovensku, v oblasti energetickej hospodárnosti budov. Tí, ktorých táto téma zaujíma, a vedia, čo znamená 20-20-20 – sa zmestia do jedného autobusu. Rád by som sa mýlil! (Architekt Ivan Kubík)

Aké sú tvoje skúsenosti s prístupom developerov k tejto téme.
Developeri (zdá sa) vedia  presne“ ako na to“- bez ohľadu na svoj pôvod, všetci chcú lacno postaviť a draho predať ! Lenže klient sa začína pýtať, porovnáva a vzdeláva sa.  A pritom niektorí už vieme, že ekologicky nemusí byť v rozpore s ekonomickým, a efektný nemusí byť v rozpore s efektívnym, prosto,  UDRŽATELNÁ ARCHITEKTÚRA ABY MALA MAŤ ASPOŇ 5 E (P). (Architekt Ivan Kubík)

Staviaš pasívne domy, ktoré s prehľadom spĺňajú kritériá na NZEB, ako by si takéto budovy charakterizoval?
Problémom uchopiteľnosti témy je, že publiku predávame “teplý vzduch”. Komfort vnútorného prostredia je prvoplánovo nehmatateľným atribútom budov. Svet vnímame primárne očami a teplotu, vlhkosť vzduchu, ppm, atď. očami nevidno. Áno, v zle navrhnutom priestore nakoniec vnímame diskomfort, ale stále ho budeme “vyvažovať” pocitmi v akej sedačke sedím a akú kávu pijem. Pasívne domy, či budovy s takmer nulovou potrebou energie sú také, kde sa s diskomfortom nemusím zaoberať, komfort vnútorného prostredia je samozrejmý. Z pohľadu skúseností, ktoré som navrhovaním svojich domov získal, som dnes už presvedčený, že aj kombinácia energetickej efektívnosti a kvalitného architektonického dizajnu je málo. Back to the roots! Enviromentálny dopad je na prvom mieste! (bude to ešte ťažšie ako s tým teplým vzduchom). (Architekt Palo Pokorný)

Prečo podľa teba vznikla medzi architektmi akási antipatia voči takýmto stavbám, je to nedostatok informácií alebo zlé renomé úsporných budov, čo sa týka dizajnu?
Keď Gustav Eiffel staval (dočasnú) vežu v Paríži, tiež mali obaja zlé renomé. Sme svedkami zmien mnohých paradigiem. Súčasná architektúra je spomalený a historická architektúra je konzervovaný (i keď o “nemennosti” by sa aj tu dalo diskutovať) čas. Trpezlivosť! (Architekt Palo Pokorný)

Na diskusný klub “Otvorene o architektúre” prišli ozajstní záujemcovia o tému. Takéto diskusie sú potrebnou súčasťou zmeny paradigmy v navrhovaní budov.

Partnermi diskusného klubu boli Xella Slovensko, Isover Saint Gobain, Internorm a Rehau.
Podujatie podporila Slovenská komora architektov, ktorá zaradila Diskusný klub “Otvorene o architektúre” do programu Sústavného vzdelávania.

Spracovali:
Ľubica Šimkovicová, Ing., Ing.Martin Mihál, Ing.Vladimír Balent, Ing.Igor Maco, Ing. Vladimír Šimkovic.

Diskusiu o Novej Dobe a aj mnohé iné si môžete pozrieť tu https://www.archinfo.sk/diskusia/diskutovalo-sa-o-novej-dobe-v-bratislave.html