Energeticky pasívny dom má množstvo výhod nielen pre samotných jeho obyvateľov, ale ponúka riešenia z hľadiska znižovania energetickej závislosti krajiny či obmedzenia negatívneho vplyvu stavieb na životné prostredie.
Zdravé bývanie
Teplota vnútorných povrchov
Ľuďmi pociťovaná teplota v miestnosti nezávisí len od teploty vzduchu, ale o. i. aj od teploty povrchu okolitých konštrukcií. Vďaka veľmi dobrej tepelnej izolácii „obalu“ pasívneho domu je rozdiel medzi teplotou interiérového vzduchu a povrchov stien i okien aj pri vonkajších mrazoch veľmi malý (len 1 až 2 stupne), čo prispieva k príjemnému pocitu tepla v miestnosti. Pre porovnanie: v bežnom dome pri rovnakej teplote interiérového vzduchu v zimnom období môže byť tento rozdiel aj viac ako 10 stupňov.
Kvalita ovzdušia
V pasívnom dome nie je potrebné (ale nie nemožné) otvárať okná. Prívod čerstvého a odsávanie vydýchaného vzduchu zabezpečuje vetracia jednotka. Rýchlosť prúdenia vzduchu pri riadenom vetraní je však taká nízka, že je vnímateľná iba bezprostredne pri jeho vyústení do priestoru. Aby tento systém fungoval dobre, musia byť v pasívnom dome vylúčené prakticky všetky netesnosti. Vďaka tomu v takýchto domoch nevzniká nepríjemný prievan, známy z bežných, zle utesnených stavieb, vetraných oknami. Čerstvý vzduch je privádzaný stále, nezávisle na obyvateľoch (ako pri vetraní oknami). Súčasťou vetracej jednotky je aj filter, ktorý výrazne redukuje prašnosť v interiéri. Alergici ocenia možnosť použitia jemnejšieho peľového filtra.
Priame slnečné žiarenie v interiéri a ochrana pred letným prehrievaním
Prítomnosť priameho slnečného žiarenia v dome je dôležitá pre optimistické vnímanie prostredia i príjemné teplo, ktoré so sebou prináša. Na druhej strane je však slnkom príliš prehriate vnútro domu nežiadúce. Koncept pasívneho domu zohľadňuje aj tieto fakty. Vďaka optimálnej veľkosti, kvalite a orientácii okien využíva v zime skleníkový efekt na ohriatie interiéru v maximálnej možnej miere. Nevyhnutné vonkajšie tienenie však zabraňuje jeho prehrievaniu v teplejšom období. Príjemnú vnútornú klímu pomáha celoročne udržiavať aj dostatok tepelnoakumulačnej hmoty v interiéri a vetrací systém.
Výhodná investícia
Minimálna spotreba energie = nízke účty
Energeticky pasívny dom vďaka svojej konštrukcii ušetrí počas svojej životnosti až 90% nákladov na vykurovanie, účty za spotrebovanú energiu sú desatinové oproti nákladom bežných domov. V súčasnosti sme svedkami neustáleho rastu cien ropy a zemného plynu, ktorý je vyvolaný zvyšovaním dopytu a obmedzenými zdrojmi týchto surovín. Ak sme obyvateľmi pasívneho domu, energetická kríza nemá na nás veľký vplyv. Je to istota, ktorú oceníme najmä v dôchodkovom veku.
Investícia do budúcnosti
Investičné náklady na stavbu EPD sú väčšinou vyššie v porovnaní s bežnou budovou – približne o 10 až 20%. Dôkladná projektová príprava s vypracovaním konštrukčným detailov, kvalitnejšie okná, väčšia hrúbka tepelnej izolácie, vysoké nároky na kvalitu realizovaného diela, to všetko zvyšuje cenu stavby. Málokto si však uvedomí, akú veľkú sumu peňazí ho stojí prevádzka domu počas obdobia jeho užívania. Skúsenosti s energeticky pasívnymi domami postavenými pred viac ako desiatimi rokmi hovoria, že náklady na ich prevádzku ostávajú trvalo nízke.
Vysoká kvalita stavby
Dôsledné vypracovanie projektovej dokumentácie a jej maximálne dodržanie pri realizácii prinesie investorovi mimoriadny užívateľský komfort a vysokú životnosť stavby.
Výstavba ohľaduplná k prírode
Príspevok ku zmierneniu klimatických zmien
Energeticky pasívny dom tým, že má nízku spotrebu energie, má menší negatívny vplyv na životné prostredie. Obmedzenie alebo vylúčenie spaľovania fosílnych palív, ako sú uhlie, ropa a zemný plyn prostredníctvom energeticky pasívneho domu nie je dôležité len z hľadiska redukcie zvýšeného skleníkového efektu a klimatických zmien, ale aj z hľadiska prevzatia zodpovednosti za vyčerpávanie neobnoviteľných zdrojov energie voči budúcim generáciám.
Použitie prírodných materiálov ďalej rozvíja koncept pasívneho domu
Energeticky pasívne domy sú spravidla aj architektúrou celkovo ohľaduplnou k prostrediu. Často sa v nich používajú aj prírodné stavebné materiály, napríklad izolácie z recyklovanej celulózy, drevené konštrukčné prvky, hlinené omietky. Keď rozmýšľame nad vzťahom architektúry a životného prostredia, berieme do úvahy nielen samotnú prevádzku domu, ale aj to, odkiaľ pochádzajú materiály na stavbu domu, aký majú vplyv na životné prostredie a čo sa s nimi stane, keď dom doslúži.
Nevýhody energeticky pasívneho domu
Zvýšené investičné náklady
Energeticky pasívny dom je náročnejší, čo sa týka projekčnej prípravy, potrebnej hrúbky tepelnej izolácie, použitia kvalitnejších stavebných materiálov, výplní otvorov, ale aj precíznejšej práce v realizačnej fáze. Tieto faktory so sebou prinášajú zvýšenie investície. Zahraničné skúsenosti hovoria o 10 až 20-percentnom navýšení. Zvýšená úvodná investícia sa však vráti v závislosti od nárastu cien energií i zvýšenej trhovej hodnote takéhoto domu.
Tieto texty sú spoločným dielom kolektívu Inštitútu pre energeticky pasívne domy podľa zákona 618/2003 z.z. Akékoľvek reprodukovanie diela, či jeho častí (s výnimkou presnej citácie s uvedením zdroja) je možné len s písomným súhlasom Inštitútu.