Ako odhaliť greenwashing v architektúre?

Greenwashing sa vyskytuje v správaní firiem, jednotlivcov a aj v politike. V tomto článku by sme sa chceli venovať tomu, ako sa táto marketingová praktika používa v oblasti stavebníctva a architektúry. Greenwashing napríklad môže skresľovať pohľad verejnosti na architektonické a urbanistické projekty, firmy si získavajú klientov a súhlas miestnych obyvateľov, politici získavajú voličov a podporovateľov.

Aké spôsoby greenwashingu sú často používané?

Rozdiel medzi vizualizáciou a realizáciou – Marble Arch Hill foto: dezeen

Architektonické a urbanistické projekty sú verejnosti komunikované najmä vizuálnymi prostriedkami, prostredníctvom vizualizácií, videí, zjednodušených situačných plánov a pôdorysov alebo schém. Tieto prostriedky bývajú niekedy skresľujúce a neodrážajú plánovanú realitu hodnoverne a priamočiaro, skôr im ide o vytváranie pozitívneho dojmu umelým prikrášlením.

V rámci vizualizácií sa najčastejšie používa priam vlajkový spôsob greenwashingu: všetko je zelené. Zelené fasády, vegetačné strechy, komunitné záhradky a veľa stromov, to je všetko pozitívny prístup, ak je naozaj pravdivo myslený ako snaha adaptovať sa na klimatickú zmenu a zachytiť aspoň zlomok emisií uhlíka, ktoré každodenne vypúšťame, a nielen ako spôsob skrášlenia obrázku.

Častým spôsobom vytvárania environmentálne priateľského dojmu vo vizualizáciách je používanie cyklistov ako štafáže. Či je snaha o podporu udržateľných foriem dopravy úprimná, väčšinou ukáže až stav po kolaudácii, bohužiaľ cyklotrasy niekedy zostávajú len na lákavých vizualizáciách.

Ďalším spôsobom je používanie prírodných materiálov, napríklad dreva, ktoré evokujú predstavu zdravého životného prostredia. Drevené fasáda má atraktívny vzhľad, ale sama o sebe nezaručuje, že budova používa udržateľné materiály.

Ako odhaliť greenwashing?

Musíme byť pozorní a zhodnotiť, či je projekt ako celok environmentálne priaznivý aj svojou funkciou, dopravnou dostupnosťou a energetickou a materiálovou efektívnosťou a či všetko „zelené“ nezostane len na vizualizáciách. Aby sme nenaleteli greenwashingu, nemali by sme hneď uveriť „peknému“ obrázku, ale musíme získať dostatok informácií o projekte a hľadať aj to, čo spomenuté nie je. A to býva veľmi časovo náročné a pre laika často aj nemožné posúdiť. Niekoľko príkladov a konkrétnych otázok, ktoré si vieme položiť sa začína rovnako:

Je projekt environmentálne priaznivý…

…pre svoju lokalitu?

Často propagovaný ideál bývania v blízkosti prírody v mnohých prípadoch spôsobuje jej poškodzovanie a rozširovanie zastavaného územia na jej úkor. Máloktorý projekt sa chváli tým, že pôvodne bol na pozemku les, vinohrad alebo mokraď. Pokiaľ je priestor na zahusťovanie našich miest dovnútra, mali by sme podporovať taký rozvoj, ktorý zachováva ekosystémy a voľnú krajinu.

…svojou dopravnou dostupnosťou?

Bytový komplex s cyklistami a elektro-nabíjačkami na vizualizácii môže naoko prezentovať „ekologický“ životný štýl, ale keď je v suburbánnej lokalite, bez dostupnosti hromadnej dopravy a cyklotrás, tak svojich rezidentov núti používať auto pri každej ceste. Počet áut na emisie z dopravy stále stúpajú a preto by sme mali uprednostňovať život v mestách krátkych vzdialeností a budovať infraštruktúru pre udržateľnejšie formy mobility. (1)

…svojou funkciou?

Môže byť napríklad stavba letiska udržateľná? (2) Letisko v akéhokoľvek dizajnu má na svoju funkciu naviazané negatívne dôsledky na klímu, pretože by bolo iste lepšie, keby sme cestovali udržateľnejšími formami dopravy (napríklad železničnou) a netvorili toľko emisií pri lietaní. Tieto otázky si môžeme položiť aj pri iných funkciách, ako obchodných centrách, rekreačných objektoch, priemyselnej alebo živočíšnej potravinárskej výrobe atď.

…svojou energetickou efektívnosťou?

Práve táto otázka vie najlepšie odhaliť aký obrovský vplyv má projekt na klimatickú krízu, pretože na prevádzku budov sa spotrebuje 40% energie. Výšková zasklená budova, ktorú je potrebné celoročne kúriť alebo klimatizovať kritického človeka nepresvedčí, že je „eko“, len kvôli tomu, že má zelenú stenu vo foyer alebo kvetináče na balkónoch. Energetická efektívnosť u nás stále nie je takým atraktívnym predajným artiklom ako zeleň, ale postupne sa stane trendom tak, ako v zahraničí. Nízka spotreba energie na kúrenie alebo chladenie, kvalitné vnútorné prostredie, systém vetrania či obnoviteľné zdroje energie začínajú lákať klientov aj u nás. Posúdiť však či je tvrdenie pravdivé je náročné a môžu nám pomôcť medzinárodné certifikáty alebo posúdenie nezávislou odbornou organizáciou. Označenie “Pasívny dom” je jasne definované, a nulové či plusové domy vychádzajú z princípov pasívnych domov. (3)

…použitím materiálov?

Vo vizualizáciách často vidíme rôzne prvky z prírodných materiálov, ako je drevo. Drevo má zápornú bilanciu emisií CO2, je to obnoviteľný materiál, a používa veľmi často ako konštrukcia pasívnych domov. Jednoducho zaslúžene má dobrý imidž. Ale dôležité je, ako je drevo použité, ak ide len o obklad železobetónovej steny s polystyrénovým zateplením, to už až také „eko“ nie je. V skutočnom vyhotovení niekedy dochádza k výmene za lacnejší materiál, a zrazu sa na objekte objavia plastové alebo betónové napodobeniny. Tejto situácii sa dá vyhnúť jedine dôsledným preskúmaním projektu. Ak má byť projekt skutočne udržateľný, pri materiálovej skladbe je dôležité uprednostňovať lokálne dostupné materiály, zdravotne nezávadné, s dlhou životnosťou, zohľadňovať možnú recyklovateľnosť (na ktorú musia myslieť už výrobcovia).

Vývoj nových materiálov postupuje rýchlo, a na trh prichádzajú udržateľné alternatívy a rôzne prírodné materiály ako mycélium, konope, riasy, bambus a korok. (4) Je potrebné zistiť či bol projekt posúdený aj z hľadiska zabudovanej energie a zabudovaných emisií skleníkových plynov, ktoré predstavujú zhruba polovicu uhlíkovej stopy budovy. Tieto parametre však nie sú vždy bežne dostupné a nie sú na ne zatiaľ zjednotené medzinárodné štandardy.

Je veľa ďalších otázok, ktoré by sme sa mohli spýtať…

Je objekt priateľský k životnému prostrediu tým, ako nakladá s dažďovou a odpadovou vodou? Ako sa nakladá s odpadmi, snaží sa predchádzať ich vzniku? Je budova navrhnutá tak, aby bolo možné flexibilne meniť funkciu v budúcnosti? Rešpektuje budova svoje okolie? Berie objekt do úvahy potrebu adaptácie na zmenu klimatických podmienok? Vytvára architektúra inkluzívne miesta pre život? Pýtajme sa a buďme obozretní. Greenwashing je všade okolo nás.

Na titulke je známa budova Bosco Verticale – alebo Vertikálny les od Stefano Boeri Architects, ktorú dokončili v roku 2014 v talianskom Miláne. Ikonická stavba je často dávaná za príklad “zelenej” architektúry, ale nie je to také jednoduché.

Na podporu rozsiahlych kvetináčov, v ktorých sú vysadené stromy a kríky, navrhli architekti konzolové betónové terasy, aby udržali pridanú váhu vegetácie. To znamenalo, že pri jeho konštrukcii boli použitého viac stavebného materiálu. Realizácia zelenej fasády priniesla mnohé výhody pre kvalitu ovzdušia, biodiverzitu a v ďalších aspektoch, ktoré by mohli pravdepodobne prevážiť nad pridanými zabudovanými emisiami. Je však kľúčové vždy preskúmať nové koncepty, z technického, ekonomického aj sociálneho hľadiska udržateľné.(5)