V návrhu slovenského energetického a klimatického plánu chýbajú opatrenia zo stratégie obnovy budov a podporné mechanizmy. Niektoré opatrenia sú abstraktné, individuálne zdroje tepla sú zbytočne dehonestované a prognózy stoja na vode, píšu KATARÍNA NIKODEMOVÁ a ĽUBICA ŠIMKOVICOVÁ.
Katarína Nikodemová je riaditeľkou Budov pre budúcnosť, Ľubica Šimkovicová je predsedníčkou Inštitútu pre pasívne domy.
Slovensko aktuálne pripravuje svoj energetický a klimatický plán. Niežeby chcelo, ale túto povinnosť uložil Brusel všetkým členským štátom. Tak musíme a je to aj poznať.
Pritom takýto strategický dokument je skvelá príležitosť zastaviť sa, analyzovať, vypočuť odborníkov a nastaviť ciele a opatrenia, ktoré by vedeli posunúť spoločnosť lepším smerom. V tomto prípade smerom k ochrane nás všetkých pred ničivými následkami klimatickej zmeny. Ak to vnímame len ako povinnosť, sami sa oberáme o príležitosti na zmenu.
Hlavnými kvantifikovanými cieľmi v slovenskom Návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030 (NECP) do roku 2030 je zníženie emisií skleníkových plynov pre sektory mimo obchodovania s emisiami o 20 percent (podiel bol zvýšený z pôvodných 12 percent). Podiel obnoviteľných zdrojov energie je pre rok 2030 naplánovaný vo výške 19,2 percenta, alternatívne 20 percent (z pôvodne deklarovaných 18 percent).
Opatrenia pre dosiahnutie národného príspevku v oblasti energetickej efektívnosti ukazuje hodnotu o niečo nižšiu (30,3 percenta), ako je európsky cieľ 32,5 percenta. Ako kľúčové pre dosiahnutie týchto cieľov boli identifikované sektory priemyslu a budov.
To najkľúčovejšie, a síce aké opatrenia nás k tomuto cieľu v oblasti budov dovedú, sa nedozvieme. Je to premárnená šanca. Nie len pre Brusel, ale najmä pre nás.