Bratislava, 5. 6. 2020 – Dokážeme to? Zmeniť myslenie, štandardy, legislatívu? Svetový deň životného prostredia nám dáva ďalší impulz na to, aby sme prijali záväzky na zmiernenie dopadu klimatickej krízy. Stavebníctvo je zodpovedné za takmer polovicu emisií oxidu uhličitého. A práve preto tento segment a jeho predstavitelia volajú po zmene a otvárajú témy, ktoré sa dotýkajú nás všetkých.

Zmena klímy a postupná strata biodiverzity sa stáva najzávažnejším problémom našej doby. Významnú úlohu zohrávajú budovy a stavebníctvo, ktoré sú zodpovedné za takmer 40% globálnych emisií oxidu uhličitého (CO2) a teda majú významný vplyv na životné prostredie,“ začína MANIFEST 2020 o vplyve stavebníctva na životné prostredie, www.manifest2020.sk. Slovensko sa zaviazalo, že sa do roku 2050 stane uhlíkovo neutrálnou krajinou. Zodpovednosť bude ležať na pleciach architektov, stavebných inžinierov, ako aj investorov a klientov, spoločne s ktorými je potrebné navrhovať budovy, mestá a infraštruktúru ako neoddeliteľné súčasti väčšieho, neustále sa obnovujúceho, udržateľného systému.

Súčasný výskum a nové technológie ponúkajú riešenia, ktoré umožňujú začať túto transformáciu neodkladne. Základom dekarbonizácie stavebníctva je prechod z využívania fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie, ako aj stimulácia dopytu po stavebných materiáloch a výrobkoch s nízkou uhlíkovou stopou. Slovensko potrebuje revidovať súčasné predpisy pre energetickú hospodárnosť budov a prijať nové predpisy v oblasti uhlíkovej neutrality, a to aj pre územné plány,“ vysvetľuje  Ľubica Šimkovicová z iEPD – Inštitútu pre pasívne domy.

Segment stavebníctva preto predstavuje silný potenciál v možnostiach zmiernení klimatickej krízy a ochrany životného prostredia. Aby sa využil, je potrebné zosúladiť štandardy stavebného trhu, očakávania a dopyt verejnosti, dostupnosť riešení a nastaviť legislatívne opatrenia.

79% Slovákov očakáva opatrenia v súlade s ochranou životného prostredia

V máji 2020 organizácia Budovy pre budúcnosť uskutočnila prostredníctvom agentúry Focus prieskum, kde zisťovali postoj ľudí na opatrenia vlády v kontexte ochrany životného prostredia. Potvrdilo sa, že ochrana životného prostredia je stále viac, aj v kontexte súčasnej pandémie, oblasťou, ktorá trápi a zaujíma širokú verejnosť.

„Súčasná vláda čelí obrovským výzvam – ekonomickým, sociálnym aj environmentálnym. Teší nás, že takmer 80 % opýtaných si uvedomuje, že ekonomické opatrenia by mali byť v súlade s ochranou životného prostredia. Ak by neboli a túto oblasť podceníme, môžu nás časom dobehnúť rôzne krízové situácie, ktoré bude neskoro riešiť potom. Musíme ich riešiť teraz a mnohé je možné prepojiť a môžu byť win win riešeniami ako napr. obnova budov a zlepšovanie ich energetickej efektívnosti. Verím, že toto volanie ľudí po zelenom smerovaní ekonomickej obnovy vláda vypočuje a bude na ne reagovať v politikách a opatreniach,“ dopĺňa Katarína Nikodemová za Budovy pre budúcnosť.

79% respondentov uviedlo, že je podľa nich dôležité, aby opatrenia vlády zamerané na obnovu ekonomiky po skončení koronakrízy boli v súlade s ochranou životného prostredia. Tento názor zdieľajú predovšetkým mladí ľudia vo veku 24-35 rokov (84%) a obyvatelia miest s veľkosťou 50-100 tis obyvateľov (87%). Zaujímavosťou je regionálna preferencia – najviac ľudí, ktorí podporujú opatrenia na ochranu životného prostredia, je z Trnavského kraja (91%) a naopak najmenej z Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja (23%).

Takmer tri štvrtiny opýtaných (73%) zároveň súhlasia s tým, aby medzi opatreniami vlády na obnovu ekonomiky po skončení koronakrízy bola aj finančná podpora obnovy budov. S týmto názorom sa najčastejšie stotožňujú ľudia vo veku 18-24 rokov (76%), 25-34 rokov (76%) a 35-44 rokov (77%). Patria sem rôzne skupiny ľudí podľa pracovného zaradenia: výkonní odborní pracovníci, úradníci, tvoriví pracovníci, podnikatelia, živnostníci. Silnú podporu predstavuje aj skupina študentov a mamičiek na materskej dovolenke. Tento názor zároveň podporili tak respondenti z menších obcí, ako aj veľkých a najväčších miest na Slovensku.


Zmeny v stavebníctve v prospech environmentálneho Slovenska

Idea environmentálneho Slovenska má aj svoju stratégiu, ktorú ponúka Manifest 2020. Kľúčové sú podľa tejto iniciatívy 3 požiadavky:

  • Liberalizácia trhu s energiou – vytvorenie regionálnej energetickej politiky a nové možnosti zelenej energie
  • 0% DPH na zelené budovy (súčasťou realizácie stratégie je zadefinovanie štandardov tzv. „zelených budov“)
  • Digitalizácia stavebníctva – zefektívnenie plánovania, projektovania a povoľovacích procesov

Je a musí to byť spoločné úsilie,“ hovorí Hana Ovesná, výkonná riaditeľka SKGBC – Slovenskej rady pre zelené budovy. „V súčasnosti poznáme nástroje, ako začať stavať, alebo rekonštruovať zdravo, zodpovedne a udržateľne. Potrebujeme, aby sa práve toto stalo novým a dostupným štandardom, aby mala široká i odborná verejnosť dostatočné informácie a aby bola motivovaná vyžadovať využívanie týchto technológií. Naše členské a partnerské organizácie vytvárajú odborné zázemie pre diskusie na tieto témy a našim cieľom je tak zmena myslenia, ako aj štandardov.

Nevyhnutná podpora vlády

Na to, aby sa idea a stratégia environmentálneho Slovenska stala realitou, je potrebná inštitucionálna podpora zo strany štátu. Manifestom 2020, spoločným záväzkom viac 180 firiem na trhu, dala odborná verejnosť najavo záujem a pripravenosť prijímať nové záväzky tak, aby zabezpečila zodpovedné stavanie i rekonštrukcie a zároveň navrhovať funkčné riešenia. Aktuálny prieskum verejnosti ukázal, že takmer 80% ľudí považuje tieto témy za dôležité a od vlády očakáva podporu. Čo by teda mohlo nasledovať?

Považujeme za nevyhnutné spolupracovať s vládou na dosiahnutí spoločného cieľa a sme pripravení prispieť našimi znalosťami do diskusie a návrhov konkrétnych opatrení. Zároveň potrebujeme odpovede na otázky, ktoré môže poskytnúť zo svojej pozície len vláda. Veríme, že spoločne dokážeme prijať nové štandardy, o ktoré prejavuje záujem aj verejnosť a zabezpečiť tak nielen komfortné, ale aj zodpovedné a udržateľné stavby – tak pre kancelárie a výrobné priestory, ako aj byty a rodinné domy,“ dopĺňa Hana Ovesná z SKGBC.

Podpora pilotných projektov

Budovy ako základná bunka urbánneho prostredia majú rozhodujúcu rolu pri tvorbe budúcich štvrtí a miest, ale aj transformáciu tých existujúcich. Ich energetická náročnosť je určujúcim faktorom. „Cieľom je minimalizácia spotreby energie v takom rozsahu, aby aj v komplikovanej mestskej zástavbe bolo možné vytvárať inteligentné energetické siete a pokryť spotrebu udržateľnou výrobou energie. Zásobovanie mestských častí energiou z lokálnych obnoviteľných zdrojov je pre mestá budúcnosti perspektívou. V husto zastavaných mestských oblastiach je však realizácia takýchto energetických stratégií, ktoré implementujú fotovoltické a termické solárne kolektory, využívanie geotermálnej energie, tepelné čerpadlá a uskladňovanie energie veľmi komplexnou úlohou a vyžaduje zapojenie tímu skúsených odborníkov. Tu by práve pomohla podpora štátu pre realizáciu pilotných projektov a naštartovanie záujmu,” uzatvára Ľubica Šimkovicová, iEPD.


Inštitút pre pasívne domy (iEPD) je združenie založené v roku 2005. V súčasnosti má vyše 40 členských firiem. Jeho cieľom je podporovať rozvoj udržateľnej architektúry, uplatňovanie princípov pasívnych domov vo výstavbe. Za svoj prínos v oblasti udržateľnosti mesta si iEPD v roku 2014 prevzal ocenenie hlavnej architektky hlavného mesta Bratislavy Ing.arch. Ingrid Konrad. Je Laureátom ceny verejnosti VISIO 2020.

www.iepd.sk


Platforma Budovy pre budúcnosť od roku 2013 aktívne formuje verejné politiky s cieľom podporovať vysokú kvalitatívnu úroveň výstavby a obnovy budov, pokiaľ ide o energetickú hospodárnosť, kvalitu vnútorného prostredia a princípy udržateľnosti budov.

www.bpb.sk


Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC) je hlavný ambasádor udržateľnej výstavby na Slovensku. Zasadzuje sa o to, aby navrhované a novopostavené budovy mali zdravé vnútorné prostredie a zároveň sa v nich nemrhalo energiou a inými zdrojmi.

www.sgbc.sk


5. jún – Svetový deň životného prostredia. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Štokholme pod heslom Je len jedna Zem. Počas tohto dňa prebiehajú na celom svete osvetové aktivity a kampane a často je príležitosťou pre podpísanie, či ratifikáciu medzinárodných dohôd, alebo impulzom pre vznik odborných a vládnych štruktúr venujúcim sa širokej téme ochrany životného prostredia.