Na Slovensku sa vplyvom zmeny klímy oteplilo o 2°C od pred-industriálneho obdobia a obyvatelia miest to už začali pociťovať na vlastnej koži. Podľa niektorých scenárov by nárast teploty mohol dosiahnuť až 4-6 °C do konca 21. storočia. Nemenej závažná je aj kríza straty biodiverzity. Kvôli ľudom a ich aktivitám sa alarmujúco znižuje rozmanitosť všetkých žijúcich organizmov, sú ohrozené ekosystémy, od ktorých závisí aj naše živobytie. Minulý rok nás všetkých zasiahla energetická kríza, ktorá zosilnila už tak i tak alarmujúcu situáciu.

Tieto krízy a ich dôsledky sa preto musia stať kľúčovou témou pre rozvoj našich miest, vo všeobecnosti však na samosprávach chýbajú adaptačné a mitigačné plány, ako aj konkrétne príklady realizovaných opatrení na verejných a obytných budovách a tiež verejných priestranstvách.

Panelové bytové domy v Bratislave prechádzajú postupnou obnovou už takmer tridsať rokov, no i napriek tomu majú vysokú energetickú spotrebu. Na ďalšiu obnovu častokrát chýbajú informácie o inovatívnych riešeniach, ale aj vôľa vlastníkov bytov a spoločenstiev pokračovať v ďalšom zlepšovaní stavu budovy, kde žijú. Ďalším motivačným faktorom sa môžu stať aj tzv. energetické komunity, ktoré podporuje európska legislatíva. Máme už aj na Slovensku pripravené legislatívne podmienky a aké príležitosti vytvára tento koncept pre obyvateľov slovenských sídlisk?

19. januára 2023 sa konal seminár „Panelstory v kontexte energetickej krízy“, ktorého cieľom bolo predstaviť inšpiratívne riešenia ako zhodnotiť budovy na bývanie, aké riešenia pomôžu vytvoriť bezpečnejšie situáciu z hľadiska znižovania závislosti na dodávkach energií a otvoriť diskusiu pre záujemcov o obnovu bytových domov.

Tím odborníkov v rámci medzinárodného projektu „DELIVER: Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy” práve na takýchto na riešeniach pracuje v MČ Karlova Ves v Bratislave. Tvoria návrhy opatrení, ktoré sú svojim charakterom inovatívne a demonštračné, a budú slúžiť ako príklad pre iné podobné sídliská. Architekt Michal Hybský, špecialista na energetiku Vladimír Šimkovic a krajinná architektka Zuzana Hudeková predstavili inšpiratívne architektonické štúdie rekonštrukcie dvoch panelových bytových domov a ich okolia:

Panelový blok na Karloveskej 57 je vypracovaný v dvoch variantách a prináša nový priestorový koncept loggií – rozšírenie nedostatočnej dispozície kuchyne/obytného priestoru a zefektívnenie ochrany proti letnému prehrievaniu.

Panelový bytový dom Pribišova 27-37: Konštrukčný systém neumožňuje výrazne formotvorný architektonický vstup do celkového výrazu objektu, pozitívne zmeny sa odohrávajú v detailoch, akými sú predovšetkým deliaca obvodová stena kuchyne a konštrukčne nezávislé loggie.

Koncepty vychádzajú z dôslednej analýzy konštrukčného systému, zhodnotenia jeho technického stavu a preverenia potenciálu možných zásahov zvýšiť energetickú efektívnosť a užívateľský komfort jednotlivých bytov. Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obálky budovy vo forme výmeny okenných otvorov, zateplenie a eliminácia tepelných mostov je považovaný za samozrejmý.

Na obidvoch objektoch je navrhnutá realizácia vegetačnej strechy, kde základe posúdenia statika a možného priťaženia sa zadefinuje jej typ (extenzívna vegetačná strecha alebo intenzívna vegetačná strecha). Vybudovaním vegetačnej strechy by sa zároveň nielen zachytilo a znížilo množstvo zrážkovej vody, ale zamedzilo sa prehrievaniu bytov pod strechou. Vegetačná strecha má aj ďalšie benefity, vrátane podpory biodiverzity, kedže veľa živočíšnym druhom poskytuje zelená strecha útočište a náhradný priestor k životu.

V oboch návrhoch sa riešili aj exteriérové priestory v bezprostrednej blízkosti bytového domu. Použité prírode blízke riešenia, využívanie prvkov zelenej infraštruktúry, ako aj udržateľné hospodárenie so zrážkovou vodou patria medzi postupy, ktoré vedia veľmi účinne zlepšovať kvalitu prostredia. Zachytenie zrážkovej vody a jej vsakovanie vo vnútrobloku sa bude realizovať formou dažďových záhrad a zasakovacích zatrávnených rigolov. Veľmi potrebné je aj doplnenie vegetácie: výsadba trvaliek v predzáhradkach, vegetačné steny, ktoré by sa realizovali s pomocou nerezových sietí na steny a boky loggií. Ich cieľom je aj zlepšenie kvality ovzdušia ako i hlukových i prachových parametrov prostredia. Kvalita povrchov verejných priestorov značne prispieva k estetickej kvalite celého priestoru. Navrhujeme výmenu povrchov za environmentálne priaznivejšie riešenia pochôdznych povrchov. Pridanie nových funkcií a prvkov ako komunitná záhrada, lavičky, zostava na cvičenie, šachový stolík a pod. sa zlepší priestor pre sociálny kontakt obyvateľov.

Navrhované opatrenia prinesú zníženú mernú potrebu tepla na vykurovanie na iba zlomok v porovnaní so súčasným stavom. Realizáciou týchto adaptačných a mitigačných opatrení sa docieli zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie kvality života obyvateľov, zvýšená ochrana zdravia ako aj zníženie finančných nákladov na správu a údržbu majetku obyvateľov aj mestskej časti, a v neposlednom rade podporia biodiverzitu, ktorá sa z našich sídlisk vytráca.

V ďalšej prezentácii predstavil Matúš Gladiš z advokátskej kancelárie Poláček & Partners tému „Energetické komunity v slovenskej legislatíve“, vysvetlil súčasnú právnu úpravu energetických spoločenstiev a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov energie.

Komunita vyrábajúca energiu z OZE sa považuje za energetické spoločenstvo (ak zákon neustanovuje inak). Energetické spoločenstvo má právo: odoberať elektrinu vo svojom odbernom mieste; vyrábať a uskladňovať elektrinu v zariadení pripojenom v odbernom mieste alebo mimo miesto spotreby; dodávať elektrinu svojim členom (jednak vlastnú, ale aj nakúpenú na trhu s elektrinou); zdieľať vyrobenú alebo uskladnenú elektrinu svojim členom; vykonávať činnosť agregácie pre svojich členov; prevádzkovať nabíjaciu stanicu. Energetické spoločenstvo alebo komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov môže medzi členov rozdeliť najviac 50 % vytvoreného zisku.

Nasledujúce príspevky priniesli príbehy zanietených ľudí z praxe. Edita Hykšová ukázala realizáciu obnovy bytového domu Hlaváčikova 22, Dlhé Diely, a jej skúsenosti s vlastníkmi a s administratívou. Obyvateľka Karlovej vsi a zástupkyňa spoločenstva vlastníkov bytov Hana Zemanová hovorila o odhodlaní občanov zlepšovať prostredie, v ktorom žijú a o náročných výzvach, ktoré to prináša.

Následne sa rozprúdila diskusia medzi účastníkmi a prezentujúci odpovedali na viaceré zaujímavé otázky.

Seminár je súčasťou poradenstva pre obnovu bytových domov v rámci európskeho projektu – Deliver, Odolné sídliská, ktorý je financovaný z programu LIFE.
Seminár sme zorganizovali v priestoroch Komunitného vzdelávacieho centra pre klímu a biodiverzitu, Základná škola Alexandra Dubčeka, Majerníkova 62, Bratislava, dňa 19.1.2023

Seminár je súčasťou projektu ERASMUS+, ktorý sa venuje vzdelávaniu dospelých.

Organizátori: Inštitút pre pasívne domy, Mestská časť Bratislava – Karlova Ves a Manifest2020

Ďakujeme za vašu účasť na seminári, všetkým výborným rečníkom a rečníčkam za ich prezentácie a za zaujímavú diskusiu.

Záznam si môžete pozrieť tu:

 

Viac informácií o projekte:
https://odolnesidliska.sk