Inštitút pre pasívne domy a Slovenská komora architektov usporiadali vo štvrtok 27.2. 2020 v poradí už tretí ročník konferencie Budovy A0, konferencia trochu inak …
Agendu energetickej hospodárnosti vystriedala naliehavá požiadavka klimatickej krízy, ktorá nás všetkých, ktorí pôsobíme v stavebníctve, núti hľadať nové riešenia.
Sú to také, ktoré zlepšia naše vyhliadky do budúcnosti, také ktoré budú mať významne menší vplyv na životné prostredie, a také ktoré už súčasné prejavy zmeny klímy pomôžu lepšie zvládnuť.
Pracujeme v odvetví, ktoré je zodpovedné za takmer 40 percent globálnych emisií skleníkových plynov. Ak chceme zvrátiť negatívny vývoj ekologických podmienok na Zemi, je potrebná zmena paradigmy správania sa všetkých účastníkov stavebného sektora – architektov, stavebných inžinierov, developerov aj užívateľov. Energetická efektívnosť je len jedným z prostriedkov, no alarmujúce predpovede si vyžadujú komplexnejšie riešenia. Našim cieľom by mali byť budovy, mestá a infraštruktúra navrhované ako neoddeliteľná súčasť neustále sa obnovujúceho, udržateľného systému. Intenzívna urbanizácia krajiny je jedným z pôvodcov súčasnej krízy, dobre fungujúce kompaktné mesto však môže zároveň predstavovať účinný nástroj na jej potláčanie. A tento nástroj má v rukách architekt…
V súčasnosti žije v mestách už viac ako polovica celkovej populácie, do konca tohto storočia to bude 70% všetkých obyvateľov. Mottom tohtoročnej konferencie sa preto stal “NÁVRAT DO MESTA”. V diskusii s rečníkmi aj publikom sme hľadali riešenia v architektúre a mestskom plánovaní.
Program konferencie bol členený do troch blokov. V úvode predstavila architektka Andrea Borská inšpiratívny projekt Aspern Seestadt, vo Viedni, ktorý je jedným z najväčších projektov mestského rozvoja v Európe. Trojica z odborného tímu projektu Deliver Michal Hybský, Vladimír Šimkovic a Zuzana Hudeková ponúkli svoj pohľad na prínos obnovy panelových domov, ako znížiť ich spotrebu energie súčasne s adaptačnými opatreniami na zmenu klímy, aplikovanými či už priamo na budove, ale aj v ich bezprostrednom okolí.
Výsledky výskumu negatívneho vplyvu suburbanizácie a jej dopadov na transformáciu prímestských sídiel, ktorých charakter v súčasnosti vytvárajú skôr individuálne aktivity developerov než systematický a koncepčný prístup inštitúcií, predstavil Martin Šveda, vedecký odborný pracovník z Geografického ústavu SAV. O tom, aká je situácia v mestách dnes a čo treba zmeniť v blízkej budúcnosti diskutovali zástupcovia štyroch krajských miest, hl.architektka Bratislavy Ingrid Konrad, hl.architekt Nitry Viktor Šabík, Tomáš Guniš, bývalý vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií mesta Trnava, a krajinná architektka Eva Wernerová z Piešťan.
Druhý blok otvoril architekt architekt Julius Klaffke z renomovaného mníchovského ateliéru bogevischs büro, s ich najvýznamnejším projektom bytového súboru certifikovaného v pasívnom štandarde, wagnisART. Vo svojom príspevku priblížil, ako dokázali formou participatívneho prístupu zapojiť do návrhu samotných občanov.
Mladá a talentovaná dvojica Filip Gulan a Samuel Csáder, zo spoločnosti Corwin sa v svojom príspevku zamerali na to, ako vyzerá zodpovedný a zelený development v meste.
Spoločenská zodpovednosť a trvalá udržateľnosť je už v súčasnosti nosnými prvkami projektov fínskej developerskej spoločnosti YIT. O tom ako sa darí spoločnosti napĺňať ambíciu byť lídrom uhlíkovej neutrality pútavo rozprával riaditeľ Divízie Business development, architekt Radek Pšenička. Vplyv adaptačných opatrení na klimatickú zmenu s ohľadom na mikroklímu verejného prostredia detailne opísal architekt Lorant Krajcsovics.
O tom aký by mal byť príspevok developmentu ku zmierňovaniu dopadov zmeny klímy vo verejnom priestore diskutovali v závere bloku všetci rečníci druhého bloku a do diskusie sa zapojil architekt Roman Žitňanský, ktorý pôsobí na Metropolitnom Inštitúte Bratislava ako vedúci útvaru verejných priestorov. V súčasnosti sa MIB venuje najmä príprave manuálu verejných priestorov, súčasťou by sa mali stať aj adapračné opatrenia na zmenu klímy. Diskutujúci zástupcovia developmentu potvrdili, že sú pripravení zvládnuť nové požiadavky na budovy, ktoré platia od 1.1. 2021, odkedy bude platiť povinnosť stavať už len budovy s takmer nulovou potrebou energie, v predpisoch označené ako A0.
Cement, betón, tehla, materiály, ktoré sú v súčasnosti vzhľadom na energetickú náročnosť samotnej výroby opätovne podrobené kritickému skúmaniu z pohľadu environmentálnej udržateľnosti. Zaobíde sa bez nich stavebníctvo? Na túto otázku sa pokúsila odpovedať Claudia Dankl zo Združenia rakúskeho cementárskeho priemyslu, ktorá sa venovala téme zodpovedného využívania cementu a betónu v architektúre.
Je to najpoužívanejší stavebný materiál na svete kvôli svojej univerzálnosti, odolnosti, ľahkej manipulácii, prístupnosti, estetike a iným faktorom. Avšak jeho výroba je zároveň jedným z hlavných znečisťujúcich látok v atmosfére, najmä preto, že cementársky priemysel emituje okolo 8% všetkých svetových emisií oxidu uhličitého.
Záverečný diskusný duel, s írečitým názvom „PREKÁRAČKY“, opäť ukázal, že kým vieme a chceme diskutovať, vieme hľadať aj spoločné riešenia. V ňom sa tento krát stretli dve silné dvojice architektov. Cenami ovenčení architekti Ivan Príkopský z ateliéru TOITO architekti a Juraj Hantabal z ateliéru Hantabal architekti diskutovali s architektami z “druhého tábora”, s Bjornom Kierulfom zo štúdia Createrra a Palom Pokorným z ateliéru Pokorny architekti a spoluzakladateľom platformy Staviame z dreva. Vo veľmi svižnej diskusii si vymieňali názory na to, aký vplyv má dizajn a architektonické stvárnenie na energetickú náročnosť budovy, aké nástroje má v rukách architekt, ak chce navrhnúť energeticky hospodárnu a udržateľnú stavbu a ako presvedčiť klienta. V diskusii sa objavili argumenty prečo stavať z obnoviteľných materiálov akými sú drevo, slama a aký vplyv majú stavebné materiály na uhlíkovú stopu.
Súčasťou programu bolo zhodnotenie iniciatívy MANIFEST 2020, ktorého hlavným cieľom je upozorniť na naliehavú potrebu zaoberať sa opatreniami na zmierňovanie vplyvu stavebníctva na životné prostredie, spájať aktérov v oblasti stavebníctva a vytvárať lepšie podmienky pre rýchlejšie uplatňovanie požiadaviek, ktoré sú uvedené na webovej stránke www.manifest2020.sk. V súčasnosti podporilo iniciatívu viac ako 180 architektonických ateliérov, stavebných spoločností aj individuálnych subjektov.
Diskusie o súčasnej a budúcej architektúre sú dôležitou súčasťou na ceste k udržateľnej architektúre, k znižovaniu vplyvu stavebníctva na životné prostredie a k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality.
Text: Ľubica Šimkovicová, Richard Paksi
