Prečítajte si rozhovor pre Hospodárske noviny, ktorý sme poskytli koncom januára:

Pasívny dom ročne spotrebuje maximálne 15 kWh  na štvorcový meter vykurovanej plochy. Oproti iným je to len zlomok. Hoci sa takéto domy v Európe stavajú viac ako tridsať rokov, u nás pribúdajú pomaly. Najväčšou prekážkou je nedostatočná osveta, tvrdí Ľubica Šimkovicová, riaditeľka Inštitútu pre pasívne domy. 
Aký je vývoj vo výstavbe pasívnych rodinných domov na Slovensku? Rastie záujem stavebníkov za ostatné roky? 
Záujem o výstavbu pasívnych domov na Slovensku je adekvátny prostrediu. Teda znalosti výhod, ktoré pasívny štandard poskytuje, informovanosti medzi odbornou a laickou verejnosťou o tom, ako tieto kritériá dosiahnuť. Stav zodpovedá úrovni podpory zo strany štátu. Chýbajú jasné pravidlá, ktoré budú podporu pri dosiahnutí výnimočných kvalít stavby garantovať. Záujem i počet pasívnych budov na Slovensku rastie. Ak by sa zlepšili podmienky, nárast počtu takýchto budov by významne prispel k znižovaniu produkcie emisií CO2. Podieľal by sa na ceste Slovenska smerom k uhlí- kovej neutralite. 
Ak by ste mali porovnať zahraničie či len okolité krajiny, kto „vedie“ vo výstavbe týchto domov? 
Pasívne domy sa v Európe stavajú už viac ako tridsať rokov, tento stavebný štandard k nám prišiel z Nemecka a Rakúska. Práve v Rakúsku je postavených najviac pasívnych domov na počet obyvateľov. K tomuto faktu prispela dlhoročná dotačná politika jednotlivých rakúskych krajín, ktoré finančne podporujú mnohé opatrenia. Majú tiež prísnejšie kritériá na výstavbu budov s cieľom znížiť energetickú náročnosť. 

Prvý pasívny bytový dom má Trnava.
Prečítajte si celý článok TU

Pasívne bytové domy sú u nás zatiaľ skôr raritou. Prečo je to tak, čo je podľa vášho názoru najväčšou prekážkou? 
Najväčšou prekážkou je nedostatočná osveta medzi laickou, ale aj odbornou verejnosťou. Zažitý stereotyp má dlhú zotrvačnosť, vysoký dopyt po bytoch nemotivuje, predá sa „čokoľvek“. Zároveň je zatiaľ pre development málo atraktívne stavať pasívne bytovky, pretože si vyžadujú vyššiu investíciu na začiatku. Majú síce znížené prevádzkové náklady a to zatiaľ nefunguje pri bytoch na predaj. Máme však signály, že viaceré developerské spoločnosti pripravujú nové projekty, kde okrem pasívneho štandardu uvažujú aj nad adaptačnými opatreniami na zmenu klímy a ochranou biodiverzity, čo je už dobrá perspektíva. 
Je známe, koľko pasívnych domov je v súčasnosti postavených alebo vo výstavbe na Slovensku? 
Presné čísla nepoznáme, počítame však, že je postavených okolo 300 rodinných domov a bytov. Pasívne domy spĺňajú prísnejšie kritériá, ktoré budú v platnosti už po 31. 12. 2020. Už dnes však môžeme povedať, že ich úspešné realizácie potvrdzujú nastúpený trend. 
Ako vnímate budúcnosť pasívnych domov – rodinných aj bytových – u nás? Čo môže podnietiť väčší záujem o takéto projekty? 
Vývoj výstavby pasívnych stavieb závisí od viacerých faktorov. Medzi najdôležitejšie patrí legislatíva na európskej, ako i na národnej úrovni. Požiadavka na energetickú náročnosť v kategórii A0 pre nové budovy po 31. 12. 2020 približuje budovy k pasívnemu štandardu. Na rozvoj takejto vý- stavby je potrebné vytvoriť podporné programy, dotácie, ktoré budú viazané na preukázateľné parametre energetickej náročnosti novostavieb budov. V prípade pasívneho štandardu ide o výpočtovú metodiku (PHPP), ktorou možno dosiahnutie požadovaných kritérií preukázať. Ďalším rozhodujúcim faktorom bude akceptovanie požiadaviek pasívneho štandardu širokou odbornou i laickou verejnosťou. Bude potrebné, aby sa s požiadavkami takéhoto štandardu detailne zoznámili architekti, stavební inžinieri, developeri, ale aj ostatní účastníci celého procesu výstavby. 

Marta Svítková

 


Prečítajte si celý článok TU