Petržalské dvory

O výstavbe jedinečného rezidenčného komplexu nízkoenergetických bytov Petržalské dvory v Bratislave.

Ing. Michal Lešinský z projekčnej kancelárie Pio Keramoprojekt Trenčín, a. s., je spoluautorom a hlavným inžinierom projektu Petržalské dvory, projektu rezidenčného komplexu ultranízkoenergetických 192 bytov v Bratislave – Petržalke. Pre výstavbu sa rozhodol izraelský investor a konečné rozhodnutie padlo v roku 2012.

„V spomínanom roku 2012 sa investor zaviazal postaviť komplex nízkoenergetického štandardu, ale aby sa marketingovo vyčlenil voči ostatným, rozhodol sa, že pôjde o krok ďalej – čo znamená, že výstavbou spĺňať ešte vyššie požiadavky ako nízkoenergetické v zmysle normy,“ objasňuje M. Lešinský. Inými slovami – postaví ultranízkoenergetické byty.

Slovenská legislatíva stanovovala tri štandardy úsporných  bytov: nízkoenergetický (B), ultranízkoenergetický (A1) a temer nulový (A0).

Bytový komplex na Petržalských dvoroch sa tak stal  jeden z prvých ultranízkoenergetických bytových domov v triede A1 s centrálnym rekuperačným vetraním.

Porovnanie s pasívnymi bytmi

Verejnosť skôr pozná pasívne byty. „Z hľadiska energetickej efektivity sa nachádza pasívny dom niekde na bode A0, čiže s takmer nulovou hodnotou spotreby energie. Naša slovenská norma pripúšťa na dosiahnutie normy aj pomoc aktívnych prvkov – nemusí byť nevyhnutne perfektne odladený návrh  samotnej budovy, ale  pre dosiahnutie cieľovej en. triedy môžu byť  kľúčové aktívne systémy budovy ako napr. Tepelné čerpadlo a pod. Hodnotenie a zaradenie do energetickej triedy  prebieha len na papieri resp. Zbežnou obhliadkou po realizácií.  To koncept pasívnych domov neumožňuje. Pri nich je jednak potrebný  veľmi kvalitný návrh ale aj kontrola kvality počas a po realizácií. Čiže koncepcia pasívnych budov si vyžaduje kvalitný obal aj vnútro,“ vysvetľuje rozdiel medzi pasívnymi a ultranízkoenergetickými bytmi M. Lešinský.

 

DNI PASÍVNYCH DOMOV: 10 – 12.11.2017 – príďte sa pozrieť, ako sa v nich býva (viac informácií)

 

Petržalské dvory by sa mali z pohľadu väčšiny parametrov priblížiť do energetického štandardu pasívnych domov, objasňuje odborník. „No napríklad v spôsobe osadenia okien alebo pri tepelnom odpore obvodového plášťa či v spôsobe distribúcie tepla a teplej tieto byty nespĺňajú veľmi prísne požiadavky pasívnych domov. Približne o 25 percent sú prvky menej výkonné, ako sa požadujú pre pasívne domy,“ doplňuje rozdiely.

nizkoenergetické stavby

Petržalské dvoryVýhody bytov

„Pri predaji bytov bola najväčšia dilema staviteľa, ako osloviť kupujúcich. Navrhli sme, aby motiváciou bola pridaná hodnota v komforte a kvalite vnútorného prostredia a tiež úsporách. Preto sme sa venovali aj optimalizácii stavebných nákladov. Výsledkom bolo, že predaj bytov, resp. ich ceny plne zapadali do cenových relácií okolitých bytov. Zároveň sme kládli dôraz na kvalitu vzduchu v bytoch a kvalitu teplej úžitkovej vody,“ opisuje výstavbu ultranízkoenergetických bytov M. Lešinský.

Projekt Petržalské dvory už má za sebou prvú etapu výstavby komplexu (45 bytov, 1 nebytový priestor). „Tieto byty už „prežili“ aj prvú kompletnú zimnú sezónu, preto sme zvedaví na výsledky, či potvrdia očakávania v úsporách energií,“ hovorí hlavný inžinier projektu a zároveň dodáva, že ani nie je zatiaľ s čím porovnávať. „Z hľadiska ultranízkoenergetického štandardu môžeme čiastočne porovnať s komplexom Zelené átrium v Trnave – no veľkosťou ešte nič také neexistuje, takže sme priekopníci. Naviac je v Petržalských dvoroch použitý vykurovací systém bytových odovzdávacích staníc s prietokovým ohrevom teplej vody.“

Rozloha a cena

Byty v komplexe Petržalské dvory sú skôr menšie, v priemere 65 m² (od 52 do 74 m²), väčšina je dvojizbových, sú aj trojizbové. „Portfólio je však viac v prospech štartovných – dvojizbových bytov so zázemím. Zámer investora bol, aby oslovil hlavný „prúd“ a  aby sa byty dobre predávali,“ vykresľuje M. Lešinský.  Cena 1 m² bytu bola zhruba 1450 eur bez DPH. „V zásade podobné ba i nižšie ceny ako neďaleké byty v energetickej triede B.“


KONFERENCIA BUDOVY A0: 22.11.2017 – diskusia o architektúre, jej súčasnej a budúcej podobe (zľavy do konca októbra 2017)


Očakávame, že efektivita prevádzky domu bude vysoká a cena za výrobu tepla a vody bude optimálna. Vzhľadom na to, že v bytoch sa používa pomerne progresívny systém na výrobu tepla a vykurovania – systém decentralizácie bytových staničiek – vie si zákazník nastaviť tepelný komfort, ktorý mu vyhovuje,“ objasňuje systém M. Lešinský.  „Systém na ohrev vody pozostáva z malej prietočnej staničky v každom byte. Cirkuluje len studená voda, ktorá sa ohreje v momente, keď otočíte kohútik teplej vody. Cieľom systému je komfort užívateľa a zároveň aj  zachovanie je maximálnej kvality a hygieny teplej vody bez rizika legionel. Aký dopad bude presne mať na energetickú efektivitu objektu ukážu až reálne merania a ich analýza.“  Prevádzkové náklady na teplo a teplú úžitkovú vodu  by mali byť po vyladení systému približne polovičné v porovnaní s bežným bytom v energetickej triede B.

Petržalské dvory

Rekuperačné vetranie

Unikátnosťou domu je použitie centrálneho systému rekuperačného vetrania, riadeného individuálne pre každý byt na základe koncentrácie CO2. „Tento systém bol ako prvý aplikovaný v bytovom dome na Slovensku. V byte má užívateľ len inteligentný SmartBox – regulačný prvok s dvomi klapkami a potrebnými senzormi merania. Teda žiaden aktívny ventilátor ktorý by vytváral rušivý hluk. Jednotky v suteréne domu sú napojené na exteriérové centrálne nasávanie vzduchu a orientované na sever, ktorý je v zime predohriaty a v lete predchladený zemným geokolektorom s etyl-glykolovou náplňou. Centrálne VZT jednotky prispôsobujú svoj výkon  a na základe potrieb užívateľov –  dostávajú informácie o aktuálnej potrebe čerstvého vzduchu od jednotlivých bytov – SmartBoxov. To veľmi šetrí elektrickú energiu pri zachovaní výbornej kvality vzduchu“ vysvetľuje unikátne vetranie komplexu M. Lešinský.

Nedajú sa otvárať okná je mýtus...

V každom dobrom pasívnom i nízkoenergetickom dome sa musia dať otvoriť okná v každej miestnosti, minimálne jedno veľké okno,“ vyvracia mýtus o (ne)otváraní okien v pasívnych domoch odborník. „Pre užívateľa je dostupný bežný komfort, to znamená, že ráno vstane a otvorí si okno ako každý. Rozdiel je v tom, že nemusí – lebo vzduch v spálni je aj ráno „OK“.  No  v princípe ho môže otvoriť a mať otvorené, koľko chce. Ale: ak je vonku mínus 15, a má ho otvorené dlho, tak pocíti to samozrejme v peňaženke  pri účte za energie“ zdôrazňuje.

Kontrola kvality…

Na rozdiel od štandardnej výstavby, kde prebieha kontrola kvality stavebných prác viac-menej formálne, ultranízkoenergetický a temer-nulový energetický štandard by mal kvalitu posudzovať aj modernými merateľnými metódami. Aj preto, že jeho úspešné fungovanie výraznejšie je od kvality výraznejšie závislé.   Realita je však bohužiaľ spravidla iná  – len veľmi málo projektov aktívne pristupuje ku meraniu kvality prác pre koncového užívateľa „Na našom projekte sme na kontrolu kvality realizácie využili napr. aj nezávislý Blowerdoor test, ktorý dôsledne a preukázateľne  preveril precíznosť, celistvosť a tesnosť tepelnoizolačného obalu budovy. Je to nástroj umožňujúci priniesť  garantovateľnú kvalitu pre koncového obyvateľa, ktorá v dnešnej dobe tak veľmi chýba. Jeho výsledok v prípade I.etapy, Petržalských dvorov n50<0,9 svedčí o veľmi solídnej kvalite prác,“ spresňuje Ing. Lešinský

Kúrenie

Kúrenie je tradičné pomocou radiátorov. „Netradičné je napojenie na systém prietokovej bytovej staničky, to znamená, že je pripravené vykurovať dom podľa želania klienta 365 dní v roku. Obyvateľ nie je viazaný na vykurovaciu sezónu.  Každý byt má aj kalorimetrické meradlo, čo v praxi znamená, že zúčtovanie sa deje bez nejakej ľudskej chyby, ľudského faktora. K týmto dátam majú užívatelia on-line  prístup, cez portál správcu“ opisuje výhody M. Lešinský.

Ako sa platí?

„Platby sa skladajú z platby klasicky vyrobenej energie podľa elektromeru (svetlá a pod.) plus zložky za kalorimeter (ohrev voda, kúrenie) a podiel na spoločných energiách (výťahy a pod. aj chod ventilátorov a vzduchotechnickej jednotky). Prevádzka rekuperácie na jeden byt, vrátane servisných nákladov, vychádza cca 20 eur ročne,“ konštatuje M. Lešinský.

„Zatiaľ správcovia stanovili zálohové platby podľa štandardných bytov. Ak sa ukáže, že systém prevádzkovo funguje, ako by mal, zálohové platby sa podľa odhadovaných prepočtov a skúseností zo zahraničia znížia približne o 25 percent.“

(Z pohľadu úspory energií sa pri porovnaní so smart bytmi bavíme o dvoch veciach – jedna je otázka úspory elektrickej energie na prevádzku domácnosti a druhá je spotreba tepla a termostatizácie a úspor v jednotlivých miestnostiach. V pasívnych domov je využitie smart techniky skôr otázka komfortu.)

Plány

„V súčasnosti završujeme tretiu etapu projektu, ktorá ak bude úspešná, izraelský investor plánuje projekt rozširovať, chystá výber pozemku, aby sa ešte viac technicky projekt vylepšil,“ hovorí M. Lešinský. Z tretej etape je už podľa neho predaných 75 percent bytov. Hoci ide o energeticky úsporné byty s dôrazom na zdravé vnútorné prostredie, ich cena je porovnateľná so štandardom. „Ide o to, akú filozofiu si určí developer. Ten sa rozhodol, že ich neurobí drahšie a v tom je to posolstvo – otázka  miery zisku. Dá sa to postaviť za rozumnú cenu a potom to už marketingovo riešiť, percento marže tvorí akceptovateľnú úroveň. Je pritom jasné, že na niečom môže tratiť. Ide o to, ako to potom vykryť, aby bol v zelených číslach,“ vysvetľuje M. Lešinský, pričom vyzdvihuje významnú úlohu projektanta pri rozhodovaní sa postaviť ultra-nízkoenergetický dom v energetickej triede A1 už v roku 2012. „Proces prípravy a integrovaného navrhovania je asi to najdôležitejšie pri navrhovaní takýchto úsporných a zdravých budov,“ dodáva na záver.