Kultúrne centrum Hviezda sa 19. júna stalo dejiskom ďalšieho zo série podujatí Diskusný klub „Od udržateľných budov k udržateľným mestám“, ktoré spájajú samosprávy, odborníkov a verejnosť v úsilí o uhlíkovo neutrálnu budúcnosť. Ako môžu naše mestá zvládnuť klimatickú krízu a zároveň sa stať lepšími miestami pre život? Odpoveďou boli konkrétne projekty, nápady a najmä spoločná vôľa niečo zmeniť.
Podujatie otvoril hlavný architekt Martin Beďatš a Ľubica Šimkovicová z Inštitútu pre pasívne domy. Ich úvodné vystúpenia zdôraznili širší kontext mestotvorby, dôležitosť spolupráce, inovácií a systémového prístupu pri budovaní udržateľného mestského prostredia.
Hlavnou časťou programu boli prezentácie špičkových projektov z domova i zo zahraničia. Osobitnú pozornosť si získal rakúsky projekt Wientalterrassen vo Viedni, ktorý online predstavil Simon Handler z hacon. Rezidenčný súbor s certifikáciou klimaaktiv Gold demonštroval, ako ekologická architektúra a inovatívne technológie môžu zlepšiť kvalitu života v meste a zároveň šetriť energiu.
Z domáceho prostredia zazneli inšpiratívne príklady ako obnova Strednej priemyselnej školy stavebnej Emila Belluša v Trenčíne, ktorú predstavil Michal Lešinský. Táto realizácia ocenená aj Prezidentskou zelenou pečaťou dokazuje, že aj verejné investície s obmedzeným rozpočtom môžu priniesť signifikantné výsledky v energetickej enfektívnosti a kvalite vnútorného prostredia. Pri školských budovách je to mimoriadne dôležitá téma.
Ambiciózny projekt Nová Merina – premenu historického industriálneho areálu v Trenčíne na živú a udržateľnú štvrť – predstavili architekt Viliam Zajíček a krajinný architekt Michal Marcinov. Zdôraznili potrebu začleňovania zelenej infraštruktúry, podpory pešej dostupnosti a cyklodopravy a rešpektu k historickému dedičstvu.
Divákov a diváčky zaujala prezentácia Michala Janáka z ateliéru PLURAL o premene internátu Novej Cvernovky v Bratislave na energeticky plusovú budovu. Projekt Centra metropolitných inovácií vznikol v prámci medzinárodného výskumného projektu a predstavuje spojenie obnoviteľných zdrojov, komunitného bývania a sociálnych inovácií – dôkaz, že udržateľnosť nie je len technická, ale aj spoločenská výzva.
Igor Maco z Rehau uzavrel odborný blok prednáškou o energetickej flexibilite mestských štvrtí a technologických možnostiach vykurovania bez využitia fosílnych zdrojov. Konkrétne príklady v jeho prezentácii potvrdili, že aktivácia betónového jadra, vrty a tepelné čerpadlá nie sú hudbou budúcnosti, ale reálny a funkčný spôsob ako pripraviť budovy a mestá na meniace sa klimatické podmienky.
Po prezentáciách nasledovala diskusia s účastníkmi, ktorá otvorila priestor na zdieľanie skúseností, otázky a aj brainstorming o efektívnosti rôznych riešení. Diskutujúci hostia vyjadrili presvedčenie, že kľúčové sú nielen riešenia na odbornej úrovni, ale aj komunikácia k verejnosti, ktorej chýbajú informácie. Slovensko potrebuje pridať v inováciách, vzdelávaní a urýchliť tranformáciu energetiky, aby sme mohli rýchlejšie znižovať našu závislosť na fosílnych palivách z Ruska, v čom nám Európska únia podáva pomocnú ruku.
Podujatie bolo súčasťou širšej iniciatívy podporovanej mestom Trenčín, Úniou miest Slovenska, VÚB Bankou a Deutche Bundestiftung Umwelt. Cieľ je jasný – pomôcť slovenským mestám pripraviť sa na klimatické výzvy, znižovať emisie, zlepšovať kvalitu života a vytvárať priestor pre inovatívne nápady.
Lepšie mestá nezačínajú plánom. Začínajú rozhovorom. A ten v Trenčíne znel veľmi sľubne.