Ako vyzerajú energeticky plusové štvrte podľa študentských návrhov?

Mestá, kde žije väčšina svetovej populácie, majú obrovský potenciál ovplyvniť globálnu energetickú spotrebu a významne zredukovať emisie skleníkových plynov. Pri dosahovaní klimatických cieľov je jedným z kľúčových aspektov transformácia mestských štvrtí na energeticky nenáročné, či dokonca energeticky plusové. Ako môžu architekti a urbanisti prispieť k tejto transformácii?

Vzhľadom na rastúci záujem o tieto riešenia, vytvoril tím odborníkov z iEPD nový voliteľný predmet na rozšírenie ponuky vysokoškolských predmetov na Slovensku: „Energeticky plusové mestské štvrte: princípy rozvoja a obnovy“, ktorý do svojich vzdelávacích osnov úspešne zaradila Fakulta architektúry STU v Bratislave.

“Vzhľadom na rastúci dopyt po riešeniach, ktoré zohľadňujú klimatickú zmenu a udržateľný rozvoj, tento predmet prichádza v pravý čas. Poskytuje nielen teoretické poznatky, ale aj praktické nástroje, ktoré sú nevyhnutné pre aktuálne metódy tvorby a plánovania miest a ich štvrtí. Pre študentov architektúry a urbanizmu je neoceniteľným zdrojom, ktorý im umožní prehĺbiť vedomosti, získať nové zručnosti a pripraviť sa na úlohy, ktoré majú potenciál zmeniť budúcnosť našich miest.”, hovorí docentka Katarína Smatanová, vedúca Ústavu urbanizmu a územného plánovania FAD STU.

Nový voliteľný predmet, ktorý sme pripravili v spolupráci s Ústavom urbanizmu a územného plánovania Fakulty architektúry a dizajnu STU, s Fachhochschule technikum Wien a renomovaným rakúskym architektonickým ateliérom POS Architekten, prebiehal už 2 zimné semestre. Predmet sa skladá z dvoch častí, teoretickej a praktickej. V rámci úvodnej teoretickej časti študenti absolvovali bloky prednášok a v nasledujúcej praktickej časti mali za úlohu vytvoriť vlastné návrhy energeticky plusových štvrtí (angl. skratka PED Positive Energy District). Tak mohli študentky a študenti aplikovať získané teoretické vedomosti na konkrétnom príklade. V rámci predmetu absolvovali aj exkurzie, navštívili vznikajúcu klimaticky neutrálnu štvrť Seestadt Aspern vo Viedni.

Úlohou študentov a študentiek bolo vytvoriť architektonicko-urbanistickú štúdiu, energetický koncept a využiť nástroj na kvantifikáciu energetických tokov. Na návrhoch pracovali v tímoch a cieľom bolo prispieť ku komplexnejšiemu a podrobnejšiemu pochopeniu témy. V prvom rade je potrebné uvažovať nad širším kontextom a brať do úvahy princípy PED od prvej skice, na začiatku procesu navrhovania. Dobrou pomôckou a monitorovacím nástrojom im bola tabuľka s tokom energie v okolí.

*Grafický výstup nástroja na hodnotenie PED, konečná energia počas jedného mesiaca (príklad jún)*

Záverečná prezentácia a hodnotenie študentských projektov ukázali rôznorodosť návrhov a tvorivosť, ktorej sa ani pri navrhovaní energeticky plusových štvrtí medze nekladú. Porotu tvorili pedagógovia predmetu, vedúca Ústavu urbanizmu a územného plánovania FAD STU doc. Ing. arch. Katarína Smatanová, MA, PhD., výskumný pracovník FHT Simon Schneider, MSc., architektka DI Ursula Schneider z POS architekten a odborníci z Inštitútu pre pasívne domy Ing. Ľubica Šimkovicová, DI Andrea Borská a Ing. Vladimír Šimkovic.

Spracovaným územním v 1. semestri (2022/23) bol „Janíkov Dvor“ s rozlohou približne 10 ha. Ide o nezastavaný priestor medzi dvoma časťami sídliska na juhu Petržalky, najväčšieho stredoeurópskeho panelového sídliska. Cez stred riešeného územia je vedená trasa električky, ktorá je vo výstavbe.

Výberový predmet absolvovalo celkovo 9 tímov (19 študentov). Všetkých 9 projektov bolo hodnotených pozitívne.

Tím 1: Jozef Červenák, Róbert Rozniak

Tím 2: Patrícia Machálková, Tereza Pádejová

Tím 3: Veronika Grznárová

Tím 4: Daniela Hrabovská, Viktor Polák

Tím 5: Alžbeta Gazdová, Richard Čeklovský, Veronika Bertová

Tím 6: Daniela Poliačiková, Michaela Sisková, Simona Suchánková

Tím 7: Oleksandra Zaika, Soňa Langová

Tím 8: Samuel Skýva, Rebeka Markovicsová

Tím 9: Darina Izakovičová + Karolína Horváthová

Spracovaným územním v 2. semestri (2023/24) bol brownfield v Bratislave – Novom Meste. Ide o zmiešané územie v okolí Vajnorskej ulice. Niektoré časti majú priemyselnú funkciu a niektoré sa dlhodobo nevyužívajú, alebo je tam kontaminovaná pôda. Po obvode území sa náchádzajú železničné trasy. Každá skupina si vybrala jednu z pripravených častí územia na ďalší rozvoj. Rozloha jednotlivých úsekov bola približne 30 ha.