Obr. Heidelberg-Bahnstadt, obytný súbor pasívnych bytových domov

Ak by sme sa snažili vysvetliť, čo znamená A0, bez širšieho kontextu znižovania energetickej náročnosti budov, bez akejkoľvek znalosti problematiky sprísňujúcich sa požiadaviek na budovy, klimatickej zmeny, mohli by sme to chápať ako počiatok, a to hneď dvojnásobný.
A0 však v našej legislatíve znamená kategóriu budovy s takmer nulovou potrebou energie. Priznám sa, to slovo „takmer“ nemám rada. Vytvára pocit akejsi neistoty. Ako to dopadne? Ako veľmi je takmer? Kategória pasívny dom, ktorá má presne definované parametre, je v mnohom zrozumiteľnejšia a nenecháva nikoho na pochybách. Zvlášť pri novostavbách musíme byť exaktní, pri dostatočnom porozumení a poznaní základných princípov, ktoré platia v stavebnej fyzike, dokážeme zrealizovať projekt s tým najlepším výsledkom. Snaha znižovať spotrebu ener- gie a stavať budovy s minimálnou produkciou emisií skleníkových plynov je súčasťou stratégie v zmierňovaní klimatickej krízy, za ktorú je zodpovedné predovšetkým spaľovanie fosílnych palív. Pri existujúcich budovách je situácia neprehľadnejšia a tak doplnkové slovo „takmer“ je akceptovateľné, veď výsledok je často otázny do poslednej chvíle. Čo však nie je akceptovateľné, je postupná devastácia panelovej výstavby nevkusným zatepľovaním, ktoré sa stalo nočnou mo- rou všetkých, ktorí vnímajú kultúru prostredia, v ktorom žijú.

Ako vyzerá „panelák“, keď obnovu navrhnú architekti? Príklady najlepšej praxe sme sa rozhodli pohľadať inde v Európe.

Na náš trip sme sa pripravovali pár mesiacov. Chceli sme z neho dostať maximum v rámci našich možností: navštíviť najambicióznejšie obnovené bytové domy v Európe, nielen čo sa týka ar- chitektonickej invenčnosti, ale najmä environmentálnych a energetických štandardov, s minimál- nou uhlíkovou stopou a limitmi rozpočtu. Napokon sme neostali len pri ojedinelých vydarených solitéroch, ale navštívili sme aj novovznikajúce ekologické štvrte, v ktorých už myslia nielen na znižovanie emisií skleníkových plynov, ale riešia aj adaptáciu urbánneho prostredia na zmenu klímy.

Naša cesta viedla do Nemecka, Holandska a Francúzska.

Celý článok, ktorý vyšiel v časopise ARCH 11/2020 si môžete prečítať >> TU