Myšlienka úsporného bývania je čoraz atraktívnejšia, prináša však množstvo otázok aj mýtov.
Na Slovensku pôsobí Inštitút pre energeticky pasívne domy (IEPD), ktorého jednou z aktivít je pripravovať odborníkov na projektovanie a výstavbu takýchto domov. Jeho členovia zároveň radia záujemcom o energeticky úsporné bývanie. Ing. Vladimír Šimkovic z IEPD v rozhovore vysvetlil, ako fungujú pasívne stavby a aký je ich prínos:
Aké sú hlavné otázky, ktoré treba riešiť pri téme úsporného bývania?
Objekty na bývanie delíme do viacerých kategórií. Prvou je úsporný dom. V reči čísel to znamená, že potreba tepla na vykurovanie takéhoto objektu je najviac 70 kWh/m2.rok. Ďalšou kategóriou je nízkoenergetický dom, kde sa potreba tepla na vykurovanie pohybuje na úrovni 50 kWh/m2.rok. Potom je tu jedna kategória známa viac v nemecky hovoriacich krajinách s potrebou 30 kWh/m2.rok. A potom sú tu pasívne domy. Objekty, ktoré sú energeticky veľmi efektívne. V týchto domoch je potreba vykurovania menej ako 15 kWh/m2.rok.
Z užívateľského hľadiska chceme čo najviac ušetriť. Platí v tomto prípade, že úspornejší dom je zároveň aj drahší?
Pri energeticky efektívnejších objektoch je obálka budovy kvalitnejšia. Kvalitné materiály sú pochopiteľne drahšie, no nárast ceny nie je dramatický a nemal by presiahnuť viac ako osem až desať percent oproti bežnej výstavbe. Ďalším faktorom sú okná. V takýchto objektoch používame okná s trojitým zasklením.
Prvotným benefitom pasívneho domu je úspora prevádzkových nákladov, ale aké sú ďalšie plusy takého objektu?
Kvalita vnútorného prostredia, systém riadeného vetrania s čerstvým vzduchom, príjemné vnútorné prostredie a súčasne významne menšie prevádzkové náklady na prípravu teplej vody, vykurovanie, vetranie a chladenie objektu.
Je takýto dom efektívnejší aj v lete?
Koncept pasívneho domu skúma kvalitu vnútorného prostredia celoročne, nielen vo vykurovacom období. Posudzuje aj možnosť letného prehrievania, čiže rieši otázku zníženia tepelnej záťaže v lete.
Prvé kroky k pasívnemu domu
Ak si chcem nechať postaviť dom z nízkou spotrebou energie, čo mám urobiť ako prvé?
Mali by ste sa obrátiť na architekta, ktorý vie, čo je potrebné pri navrhovaní. Ten by mal potom zorganizovať skupinu odborníkov, ktorí zabezpečia realizáciu objektu bez narušenia konceptu pasívneho domu.
Veľmi dôležitými faktormi sú elektrické rozvody, zdravotechnika, vzduchotechnika, kvalitná stavba s elimináciou tepelných mostov, s dobrou tepelnou izoláciou a vzduchotesnosťou vonkajšieho obalu. Všetky objekty prechádzajú tzv. Blower door testom, teda testom vzduchovej priepustnosti energetickej obálky budovy, ktorý pomôže lokalizovať netesnosti a upresniť tepelnú stratu objektu.
Kde nájdem takého architekta, ktorý bude mať skúsenosti s navrhovaním pasívnych domov?
Jednou možnosťou je navštíviť webstránku Inštitútu pre energeticky pasívne domy, kde si môžete vyhľadať architektov alebo inžinierov, ktorí absolvovali seminár o tom, čo pasívny dom je a ako k nemu pristupovať. Potom sú tu ďalší architekti, ktorí sa venujú pasívnemu štandardu a dokonca sa orientujú už iba na tento druh stavieb.
Je pre architekta projekt pasívneho domu náročnejší ako navrhovanie klasického domu?
Definitívne áno. Preto si treba vybrať architekta, ktorý má skúsenosti s pasívnym domom a vie ukázať svoje realizované projekty, ktoré dosahujú potrebné parametre.
Inštitút ponúka pomoc
Ak niekto chce stavať pasívny dom, môže zájsť za vami do Inštitútu, aby sa poradil?
Budúci staviteľ by mal prísť skôr, ako bude mať spracovanú projektovú dokumentáciu, pretože neskôr sú už možnosti obmedzené. Ideálne je, aby bol objekt od začiatku koncepčne aj dispozične plánovaný v intenciách pasívneho štandardu. Oveľa ťažšie je riešiť pasívny dom vo fáze, keď už je začatá stavba, pretože vtedy môžeme naraziť na niektoré úskalia, ktoré môžu byť neriešiteľné.
Každoročne sa podieľame na organizovaní Dní pasívnych domov, ktoré sa konajú počiatkom novembra. Viac informácií nájdu čitatelia na stránke inštitútu.
Mali by začínať úvahy o pasívnom dome už pri výbere pozemku?
Áno, ale nie je to rozhodujúce. Ak má pozemok dostatočné množstvo solárneho svitu, ak nie je v úplne zastavanej oblasti bez solárnych ziskov, tak potom je možné postupovať ďalej. Pozemok môže byť niekedy čiastočne limitujúci, ale vo väčšine prípadov nejde o problém, ktorý by narušil takýto projekt. Treba však stavať koncept pasívneho domu na konkrétny pozemok, aby sme dokázali využiť všetky pozitíva danej oblasti.
Architekti majú voľné ruky
Zatiaľ sme sa rozprávali o plusoch pasívnych domov, ale prinášajú tieto objekty aj nejaké problémy? Musíme riešiť pri konštruovaní pasívneho domu dizajnové kompromisy?
Je to jeden z mýtov, ktorého sa architekti obávajú. Myslia si, že požiadavky úsporného domu by mohli negatívne ovplyvniť tvorbu. Máme však veľa príkladov z Európy i zo Slovenska, že takéto úsporné stavby sú veľmi zaujímavé aj z hľadiska architektonického poňatia. Ide len o to, aby sme architektom vysvetlili, že pri tvorbe budú mať voľné ruky. Naopak, uľahčujeme prácu architektom alebo napríklad aj interiérovým dizajnérom, pretože ich nezaťažujeme radiátormi na stenách, ale vykurovanie dokážeme umiestniť do podlahy alebo do stien.
Vykurovacie telesá dokážete skryť, ale nie sú problémom rozvody, ktoré umožňujú vetranie?
Samozrejme, vzduchotechnika potrebuje svoje rozvody. Stále však platí, že my sa ich snažíme navrhnúť tak, aby nezaberali veľa priestoru. Potrebujeme do obývacích miestností priviesť čerstvý vzduch a naopak, z iných miestností, ako sú WC, kúpeľňa alebo kuchyňa musíme vzduch odsávať. Takáto riadená výmena vzduchu sa v dome deje, ale musí to byť navrhnuté tak, aby to nijakým spôsobom neznehodnocovalo prostredie.
Treba byť opatrný
Trh v súčasnosti ponúka už aj pasívne domy na kľúč. Je to podľa vás správne riešenie?
Nehovorím, že nemôžu existovať pasívne domy na kľúč, ale treba skontrolovať ponúkanú kvalitu. Je to na dlhšiu debatu, ako spraviť pasívny dom. Preto treba byť v tomto prípade opatrný.
Ako dokážem vyhodnotiť, či mi ponúkajú potrebnú kvalitu? Potrebujem od nich získať nejaké špecifické dáta?
Parametre pasívneho domu sú veľmi dobre kvantifikovateľné. To znamená, že návrhu musí predchádzať výpočet obálky a ďalšie, ďalšie veci, ktoré majú byť súčasťou projektovej dokumentácie. My používame výpočtový softvér PHPP (Passiv House Projektierungs Paket), ktorý dokáže veľmi dobre zoptimalizovať navrhovanú budovu a jeho výsledky sú spoľahlivé, overené mnohonásobne v praxi.
Ušetriť môžete v bytovkách aj starších domoch
Čo mám robiť v prípade, že už mám nejaký dom, ktorý som napr. zdedil alebo kúpil. Dajú sa na ňom vykonať úpravy, ktoré zabezpečia úsporu energetických nákladov?
Sú tu, samozrejme, isté obmedzenia, ktoré sú dané jestvujúcim konštrukčným systémom. Veľa závisí od toho, ako chce daný užívateľ pôvodný dom zmeniť. Kritériá pre rekonštrukcie nie sú také prísne ako pre novostavby, čiže sa vieme aspoň priblížiť štandardu, čo je určite pozitívne.
Okrem novostavieb a starších domov tu máme ešte bytovky. Aké sú možnosti pre ľudí v týchto objektoch?
Existujú isté pokusy aj v bytovkách, ale skôr ide o novostavby. Máme už na Slovensku niektoré bytové domy, ktoré postavili ako pasívne alebo blízko pasívneho štandardu. Sú to objekty, ktoré majú veľmi dobrú energetickú obálku budovy a majú zabezpečený systém riadeného vetrania, čo znamená výmenu vzduchu s rekuperáciou.
Do akej miery je možné vylepšiť hotový bytový dom?
Dlhodobo sledujeme pokusy o zatepľovanie. Plastové okná určite zlepšia parametre obálky. Na druhej strane, môžu redukovať výmenu vzduchu a iniciovať kondenzáciu vzdušnej vlhkosti, ktorá sa môže následne prejaviť i vo forme plesní. V prípade bytových domov je preto dôležité taktiež zabezpečiť potrebné vetranie, ideálne, pokiaľ to je to možné aj s rekuperáciou tepla, čo prinesie užívateľom vysoký komfort a kvalitu vnútorného prostredia. Problémom býva, že v jestvujúcich bytových domoch je inštalácia vetracích systémov komplikovanejší zásah.
Rozhovor bol pripravený v spolupráci s iepd.sk .
Foto: dreamstime.com