Inštitút pre pasívne domy (IEPD) je apolitická, dobrovoľná a záujmová mimovládna organizácia, ktorá pôsobí od roku 2005. Našim cieľom je podpora výstavby v pasívnom štandarde, architektúry a urbanizmu všestranne ohľaduplného k životnému prostrediu a trvalo udržateľného prístupu pri tvorbe životného prostredia.

Ako špecializovaný inštitút sa iEPD angažuje v oblasti rozvoja udržateľnej výstavby a rozvoja miest na „mestá budúcnosti“. Má rozsiahle odborné znalosti v hlavných oblastiach udržateľných riešení v architektúre, energetickej účinnosti budov, energetických koncepcií a udržateľného rozvoja miest a štvrtí.

Inštitút pôsobí ako hnacia sila inovácií a spolu s multidisciplinárnym tímom odborníkov profesionálne a angažovane pracuje na transformácii slovenského stavebníctva.

Ako inštitút sa vnímame ako poradenské a podporné centrum pre všetky otázky rozvoja miest a podporujeme slovenské mestá na ich ceste ku klimatickej neutralite.

Náš tím

Riaditeľka
Ing. Ľubica Šimkovicová

Ľuba pôsobí v iEPD je vo funkcii predsedníčky a zároveň je prezidentkou združenia Manifest2020. Je neúnavnou propagátorkou udržateľných riešení v architektúre a energeticky efektívnych budov. Svoje skúsenosti s prácou a riadením projektov posilnené veľkou dávkou kreativity využíva s cieľom nasmerovať architektúru na cestu k uhlíkovej neutralite.

Správna rada:

Doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.
Ing. Michal Lešinský
Ing. Vladimír Šimkovic

Členky a členovia

Ing. arch. Zuzana Kierulfová

Mgr.art. Bjorn Kierulf

Ing.arch. Palo Pokorný 

Ing.arch. Jakub Mikula

Ing. Oldrich Bulla

Ing. Tomáš Sonnek

Ing.arch. Ivana Nemethová

Dipl. Ing. Andrea Borská

Ing.arch. Michal Diviš

Kancelária:
Ing. Július Šréter

Naše hlavné aktivity

  • medzinárodná odborná činnosť a spolupráca v tejto oblasti – viac v sekcii PROJEKTY
  • vzdelávanie odborníkov – viac v sekcii VZDELÁVANIE
  • tvorba publikácií udržateľnej architektúre a urbanizme – viac v sekcii PUBLIKÁCIE
  • organizácia konferencií, výstav a exkurzií – viac o podujatiach
  • združovanie a networking firiem – viac o našich členoch
  • spolupráca so štátnou a verejnou správou, s mimovládnymi organizáciami, médiami a investormi

História

Inštitút pre pasívne domy funguje už takmer 20 rokov. Počas svojho pôsobenia spája mnoho odborníkov a odborníčiek v snahe presadiť architektúru a urbanizmus zodpovedný k životnému prostrediu.

Ako prvá organizácia na Slovensku začal presadzovať princípy pasívneho štandardu vo výstavbe. Výsledkom sú desiatky pasívnych budov po celom Slovensku, ktoré si môžete pozrieť na stránke Dni pasívnych domov, inšpiratívneho podujatia, ktoré každoročne organizujeme.

Čo je to pasívny štandard?

Budovy v pasívnom štandarde sa vyznačujú veľmi nízkou spotrebou energie na celú prevádzku. Definujeme ho nasledujúcimi hodnotami:

  • merná potreba tepla na vykurovanie najviac 15 kWh/m2a (a/alebo tepelná strata pod 10 W/m2) – vypočítaná softvérom PHPP alebo v simulácii
  • BlowerDoor test – skúška vzduchovej priepustnosti obalového plášťa budovy s hodnotou hodinovej výmeny vzduchu netesnosťami n50 najviac 0,6-násobok objemu meraného priestoru
  • potreba primárnej energie (vrátane elektrospotrebičov) najviac 120 kWh/m2a

Výnimočnosť pasívneho domu spočíva v efektívnom využívaní lokálnych energetických zdrojov tepla, najmä:

  • v pasívnom využívaní slnečnej energie,
  • vo využívaní vnútorných zdrojov tepla (obyvatelia, spotrebiče),
  • v spätnom využívaní tepla z vnútorného vzduchu- rekuperácia

Takéto energetické zisky možno dosiahnuť predovšetkým vďaka:

  • tepelnej izolácii obalových teplovýmenných konštrukcii (U < 0,15W/m2K),
  • oknám s výborne izolovanými rámami (Uw okolo 0,8W/(m2K)),
  • eliminácii tepelných mostov v konštrukciách,
  • vzduchotesnosti obalových, teplovýmenných konštrukcií budovy- vzduchová priepustnosť menej ako 0,6-násobok objemu meraného priestoru za 1 hodinu pri rozdiele tlakov vonkajšieho a vnútorneho vzduchu 50 Pa (t.j. n50 < 0,6 /h ),
  • riadenému vetraniu s rekuperáciou tepla (s minimálnou efektívnou 80% účinnosťou).

Viac o pasívnom štandarde a pasívnych domoch si môžete prečítať v brožúre Pasívne domy. Vyššia kvalita bývania pre všetkých.

Energetická efektívnosť budov

Od roku 2005, kedy bola táto téma len málo známa, sa veľa zmenilo. So smernicou o Energetickej hospodárnosti budov v roku 2010 (v SR sa implementovala v r. 2012) a jej ďalších revízií, sa požiadavky na budovy postupne sprísňovali. V súčasnosti je v platnosti na Slovensku požiadavka, že od 1.1. 2021 sú architekti povinní navrhovať a stavať už len budovy s takmer nulovou potrebou energie. V nasledujúcich rokoch Európa prijala ambiciózny cieľ stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Toto je veľká výzva pre stavebný sektor, pretože ten tvorí takmer 40 % emisií.

Európska zelená dohoda (European Green Deal) predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Celý svet vrátane Európy sa bude musieť vysporiadať s čoraz častejšími a náročnejšími výzvami v oblasti životného prostredia a zmeny klímy. Práve Európska zelená dohoda by mala predstavovať nástroj ako čeliť daným výzvam a premeniť ich na príležitosti.

Výlet na Schiestlhaus (masív Hochschwabu v Rakúskych Alpách)
Výlet iEPD na horskú chatu Schiestlhaus – stavba v pasívnom štandarde, prvá svojho druhu na svete (masív Hochschwab v Rakúsku)

Manifest 2020 a Nový európsky Bauhaus

Inštitút pre pasívne domy je jedným z iniciátorov Manifestu 2020. Manifest 2020 vznikol v roku 2019 ako iniciatíva slovenských expertov z oblasti stavebníctva, architektúry a územného plánovania. K výzve sa doposiaľ pripojilo takmer 200 profesionálnych subjektov, ktoré si uvedomujú významný vplyv stavebníctva na životné prostredie a klimatickú krízu. Platforma Manifest 2020 sa stala prvým slovenským partnerom Nového európskeho Bauhausu, významného environmentálneho, hospodárskeho a kultúrneho projektu Európskej komisie, ktorý pomáha naplniť zámery Európskej zelenej dohody. Nový európsky Bauhaus presadzuje 3 hodnoty: udržateľnosť, krásu a inklúziu. Iniciatíva Manifest 2020 sa snaží priniesť v súlade s jeho cieľmi vlastné idey a víziu pre Slovensko, ktoré však majú ambíciu presiahnuť aj rámec národného kontextu a priniesť intenzívnejšiu spoluprácu v Európe.

 

Ľubica Šimkovicová (vľavo) v relácii Večera s Havranom, ktorý sa venoval téme Nového európskeho Bauhausu.

Energeticky plusové štvrte

Od roku 2022 sme sa začali intenzívnejšie zaoberať problematikou energeticky plusových štvrtí (Positive Energy District – PED) a posunuli tak tému energetickej efektívnosti z mierky budov na mierku štvrtí.

Energeticky plusové štvrte sú energeticky efektívne a energeticky flexibilné mestské oblasti, ktoré produkujú čisté nulové emisie skleníkových plynov a aktívne riadia ročnú miestnu alebo regionálnu nadprodukciu energie z obnoviteľných zdrojov. Vyžadujú si integráciu rôznych systémov a infraštruktúr a interakciu medzi budovami, užívateľmi a regionálnymi systémami energetiky, mobility a ICT systému (informačné a komunikačné technológie), pričom optimalizujú obývateľnosť mestského prostredia v súlade so sociálnou, ekonomickou a environmentálnou udržateľnosťou.

Štvrť Seestadt Aspern vo Viedni

Poradenstvo

Ak máte otázku alebo potrebujete poradiť so svojim projektom, napíšte nám na iepd@iepd.sk

Kvalitný projekt a optimalizácia projektu vytvára iba predpoklad pre to, aby bol pasívny štandard dosiahnutý. O dobrom výsledku rozhoduje aj kvalitná realizácia stavby. Preto vám odporúčame vyberať si architektornické, projekčné a realizačné firmy spomedzi našich členov, keďže už majú s výstavbou pasívnych domov skúsenosti.

Často kladené otázky

Je pasívny dom drahý?

Z našich skúseností  vyplýva, že investícia do stavby pasívneho domu nemusí byť vyššia ako pri bežnom, menej úspornom dome. Návrh musí rešpektovať rozpočet a prípadné vyššie náklady by nemali presiahnuť 10% celkových investičných nákladov. Investujete však predovšetkým do kvality Vašej stavby a to sa prejaví v jej životnosti a komforte užívania. Vyššie náklady sa môžu týkať napríklad projektovej dokumentácie, väčšej hrúbky tepelnej izolácie obvodového plášťa, kvalitnejších okien a vetracieho systému so spätným získavaním tepla. Kvalitným projektom a dôslednou realizáciou na základe projektovej dokumentácie sa vyhnete následným problémom a prípadným nákladom na odstraňovanie nedostatkov.

Dá sa zmeniť katalógový dom na pasívny?

Typové projekty zohľadňujú požiadavky legislatívy, pričom od 1.1.2021 je platným stavebným štandardom budova s takmer nulovou potrebou energie tzv. A0, avšak samotná architektúra často limituje možnosť dosiahnuť ešte lepší výsledok ohľadom energetickej úspornosti domu. Typový projekt taktiež nedostatočne zohľadňuje podmienky stavebného pozemku, zastavanosť okolitého prostredia, orientáciu na svetové strany, danosti lokality, a pod. Veľmi dobrou pomôckou je optimalizácia návrhu budovy vo výpočtovom programe pre pasívne domy PHPP, ktorý umožňuje zlepšiť a upraviť parametre, ako aj samotný návrh stavby. Výsledok je však skôr kompromisom.

Prečo je potrebný individuálny návrh od architekta?

Podmienkou fungujúceho pasívneho domu je adaptácia na konkrétny pozemok. Architektonický návrh zohľadňuje nadmorská výška, klimatické podmienky, orientácia na svetové strany, zatienenie okolitými stavbami, atď. Pre najlepší výsledok je potrebné princípy pasívneho domu  zakomponovať do návrhu od prvej skice. Buďte nároční a hľadajte architekta so skúsenosťami s návrhmi pasívnych domov.


Ako zistiť, či má firma alebo architekt skúsenosti s pasívnymi domami?

Architektov a stavebné firmy, ktoré majú skúsenosti s energeticky pasívnymi  budovami, môžete nájsť napr. na webovej stránke Inštitút pre pasívne domy, IEPD (iepd.sk). Vášho architekta, či stavebnej firmy sa nebojte sa opýtať na ich skúsenosti, koľko pasívnych domov navrhli, prípadne či majú oficiálny certifikát Passive House Designer vydávané Passivhaus Institut, PHI, Nemecko. Či používajú optimalizačný nástroj PHPP (Passive House Planning Package), bez kontroly a prípadnej optimalizácie návrhu budovy v tomto výpočtovom programe je návrh len odhadom. Buďte nároční, požadujte kvalitu.

Je pasívny dom príliš pretechnizovaný ?

Princíp pasívneho domu spočíva v tom, že nepotrebuje zložité technologické zariadenia. Letnému prehrievaniu predchádza vhodným dizajnom stavby alebo vonkajšími tieniacimi prvkami, v zime naopak vpúšťa dovnútra slnečné lúče, ktoré ohrievajú interiér. Má inštalovaný vhodný zdroj tepla, tak ako všetky stavby pre pobyt, avšak postačuje menší výkon. Technológiou navyše je len vetracia jednotka s rekuperáciou tepla z odvádzaného znečisteného vzduchu. Obsluha vetracej jednotky je jednoduchšia než obsluha štandardného televízora, prínosom je zníženie prevádzkových nákladov a významný prínos pre kvalitu vnútorného prostredia.

Musí byť pasívny dom postavený z dreva?

Pasívny dom sa možné postaviť z akéhokoľvek materiálu, ako murovaný či dokonca z liateho betónu, alebo ako drevostavba.  Neexistujú obmedzenia z hľadiska použitých materiálov. Podstatné je stavebné materiály správne kombinovať, aby fungovali ako celok a dosiahnuť požadované parametre energetickej obálky budovy.

Ako prichádza do pasívneho domu čerstvý vzduch?

Pasívny dom má obyčajne inštalovanú vetraciu jednotku. Na celkových tepelných stratách budovy sa podieľajú straty prechodom tepla cez steny, strechu, podlahu, a tepelné straty pri vetraní a infiltráciou cez netesnosti konštrukčného systému.

Kým v minulosti bolo vetranie zabezpečované otváraním okien a prenikaním vzduchu netesnosťami, v pasívnych domoch je výmena vzduchu realizovaná riadeným vetraním s rekuperáciou, teda spätným získavaním tepla z odpadového vzduchu. Kontrola úniku tepla netesnosťami sa vykonáva tzv. Blower-door testom.

Je vetranie oknami je zdravšie?

Cez vetraciu jednotku prichádza rovnaký vzduch ako oknom, navyše je pomocou filtrov zbavený peľu a prachu, ale aj nepríjemných pachov pri spaľovaní palív v okolitých domoch. Je preto prínosom aj pre alergikov či astmatikov. Viaceré štúdie potvrdili, že otváraním okien v bežnej domácnosti je výmena vzduchu nepostačujúca, a to najmä v noci.

Je v pasívnom dome potrebná klimatizácia?

V dobre navrhnutom pasívnom dome, ktorý má zabezpečené vonkajšie tienenie sa netreba prehrievania obávať. Môže mať nainštalované  napr. pasívne chladenie, ktoré  využíva energiu zo zeme. Vetracie jednotky majú taktiež možnosť čiastočného ochladenia privádzaného vzduchu. Výhodou je, že na rozdiel od klimatizácie, ktorá len cirkuluje a upravuje vzduch v interiéri, vetracia jednotka s rekuperáciou privádza čerstvý vzduch bez prestávky, respektíve podľa požadovanej úrovne oxidu uhličitého v interiéri.

Môžu sa v pasívnom dome otvárať okná?

Samozrejme. Otváravé okná sa navrhujú do všetkých obytných miestností. Môžu sa otvárať rovnako ako v bežnom dome. 

Vzniká prevádzkou vetracej jednotky v dome prievan?

Čerstvý vzduch je privádzaný len v takom objeme, ktorý je potrebný pre obyvateľov. Rýchlosť prúdenia vzduchu pri správne navrhnutom systéme je natoľko nízka, že nie je možné pohyb vzduchu postrehnúť. 

Vzniká v rozvodoch v priebehu používania nečistota alebo pleseň?

V rozvodoch vzduchu nedochádza k žiadnej kondenzácii vlhkosti, preto pleseň nemá podmienky pre rast. Odvádzaný vzduch je filtrovaný v kúpeľni, WC, kuchyni a pred vstupom do vetracej jednotky z exteriéru. Rozvody sa však navrhujú tak, aby v prípade potreby bolo možné ich čistenie.