Pasívny dom vysvetlený za 90 sekúnd


Pasívny dom

Pasívny dom (PD) sa vyznačuje veľmi nízkou spotrebou energie na zabezpečenie tepelnej pohody i na celú prevádzku – v ideálnom prípade stačí na jeho vykúrenie (či v lete schladenie) ohriať (či ochladiť) vetrací vzduch. Definujeme ho nasledujúcimi hodnotami:

  • merná potreba tepla na vykurovanie najviac 15 kWh/m2a (a/alebo tepelná strata pod 10 W/m2) – vypočítaná softvérom PHPP alebo v simulácii
  • BlowerDoor test – skúška vzduchovej priepustnosti obalového plášťa budovy (BDT) s hodnotou hodinovej výmeny vzduchu netesnosťami n50 najviac 0,6-násobok objemu meraného priestoru
  • potreba primárnej energie (vrátane elektrospotrebičov) najviac 120 kWh/m2a

Charakteristiky pasívneho domu popisujú kvalitu obvodového plášťa a konštrukčného riešenia – nejde o jednoznačne definované hodnoty a podmienky, keďže súvisia aj s veľkosťou objektu a jeho architektonickým riešením, ale často ich tiež uvádzame: Súčiniteľ prechodu tepla „U“ nepriehľadných obvodových konštrukcií by mal byť pod 0,15 W/(m2K). Pri rodinnom dome to v našich klimatických podmienkach musí byť menej ako 0,1 W/(m2K)), súčiniteľ „U“ okien by malo byť pod 0,8 W/(m2K) a ak chceme počítať s pasívnym využitím solárnych ziskov, mali by okná prepúšťať minimálne polovicu slnečnej energie (g > 0,5). Stavba by mala byť riešená bez tepelných mostov a s riadeným vetraním so spätným získavaním tepla (rekuperácia) z vetraného vzduchu (minimálna účinnosť rekuperačnej jednotky 80%). K zníženiu potreby primárnej energie môžu výrazne prispieť slnečné kolektory alebo použitie tepelného čerpadla.

Výnimočnosť pasívneho domu spočíva v efektívnom využívaní lokálnych energetických zdrojov tepla, najmä:
  • v pasívnom využívaní slnečnej energie,
  • vo využívaní vnútorných zdrojov tepla (obyvatelia, spotrebiče),
  • v spätnom využívaní tepla z vnútorného vzduchu- rekuperácia
Takéto energetické zisky možno dosiahnuť predovšetkým vďaka:
  • tepelnej izolácii obalových teplovýmenných konštrukcii (U < 0,15W/m2K),
  • oknám s výborne izolovanými rámami (Uw okolo 0,8W/(m2K)),
  • eliminácii tepelných mostov v konštrukciách,
  • vzduchotesnosti obalových, teplovýmenných konštrukcií budovy- vzduchová priepustnosť menej ako 0,6-násobok objemu meraného priestoru za 1 hodinu pri rozdiele tlakov vonkajšieho a vnútorneho vzduchu 50 Pa (t.j. n50 < 0,6 /h ),
  • riadenému vetraniu s rekuperáciou tepla (s minimálnou efektívnou 80% účinnosťou).

Pasívny dom sa od bežného domu na prvý pohľad nijako nelíši – zo stavebno-technologického hľadiska ide „len“ o zdokonalenie tzv. nízkoenergetického domu. Na PD sa však kladú vyššie nároky z hľadiska projekčnej prípravy, starostlivosti pri vypracovaní konštrukčných detailov s vylúčením tepelných mostov a netesností. Obzvlášť dôležitá je odborná realizácia bez akýchkoľvek odchýlok od projektovej dokumentácie.


Dom s takmer nulovou spotrebou energie

Budova s takmer nulovou potrebou energie je budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou, pri ktorej sa potrebné takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie na užívanie takejto budovy dosiahne efektívnou tepelnou ochranou a vo vysokej miere energiou získanou z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti. (STN 73 0540-2, 2012)

Dom s takmer nulovou potrebou energie by mal byť z hľadiska stavebnokonštrukcného a technického riešenia veľmi efektívny objekt, doplnený o technológie využitia obnoviteľných zdrojov energie priamo v budove, na nej či v jej bezprostrednej blízkosti . Takto získaná energia z obnoviteľných zdrojov by mala v ročnom súhrne pokryť takmer celú potrebu energie na prevádzku nulového domu.

Podľa Smernice 2010/31/EU o energetickej hospodárnosti budov najneskôr po roku 2020 musia byť všetky nové budovy realizované ako budovy s takmer nulovou potrebou energie.


Nulový (autonómny) dom

Nulovým domom (Zero Energy Building – ZEB) nazývame budovu, ktorá vyprodukuje počas roka z obnoviteľných zdrojov (aspoň) toľko energie, koľko potrebuje na svoju prevádzku. Potreba primárnej energie je teda plne pokrytá energiou získanou z prostredia či z obnoviteľných zdrojov v /na /pri budove. Toto pokrytie posudzujeme v ročnej bilancii.

Základným predpokladom pre nulové domy je ultranízkoenergetický až pasívny energetický štandard tak, aby bola dosiahnutá čo najnižšia spotreba energie na vykurovanie a chladenie. Tá vytvára predpoklad pre pokrytie spotreby energie obnoviteľnými zdrojmi napríklad z fotovoltických článkov či malých veterných turbín. Trend v energetickej spotrebe a distribúcii smeruje k inteligentným sieťam (Smart grid) a ostrovným energetickým systémom, ktoré dokážu fungovať efektívnejšie.

Energeticky autonómny dom nepotrebuje dodávky energie z verejných sietí, na zabezpečenie jeho prevádzky postačuje energia získaná z miestnych obnoviteľných zdrojov, v prvom rade zo slnečného žiarenia (niekedy preto hovoríme o „ostrovných“ systémoch).

Získanú energiu treba pri autonómnych domoch ukladať pre obdobia jej nedostatku, aby bolo možné fungovanie aj v čase, keď máme napríklad nedostatok slnečného žiarenia. Táto akumulácia je technicky aj ekonomicky náročná, preto sa s autonómnymi domami stretávame len výnimočne, v extrémnych situáciách (napr. vysokohorská chata) alebo v podobe experimentálnych stavieb pre overenie nových technológií. Získavanie a skladovanie energie v autonómnych domoch je náročné, preto sa do popredia dostáva snaha o minimalizáciu jej spotreby veľmi úspornými spotrebičmi, bežné je využívanie jednosmerného prúdu. Minimálna potreba energie na vykurovanie a chladenie takéhoto domu je samozrejmosťou.

Potenciál využitia obnoviteľných zdrojov je obmedzený, a preto aj v Stratégii Európa 2020 je kladený dôraz na zvýšenie energetickej efektívnosti. (viď Stratégia Európa 2020)


Plusový dom

Energeticky plusová budova za rok vyrobí (aspoň o desatinu) viac primárnej energie, než sama spotrebuje na svoju celkovú prevádzku.

Plusový dom je obdobou nulového domu, vyprodukuje však z obnoviteľných zdrojov pre verejnú sieť viac energie, než z nej odoberie. Možno budeme v budúcnosti hľadieť na všetky domy ako na malé elektrárne. Ak to dokážeme dosiahnuť tak, aby energetické zisky neboli na úkor kvality architektúry, plusový dom môže byť zaujímavým príspevkom k udržateľnosti výstavby. V súčasnosti už pozorujeme prvé lastovičky medzi takýmito stavbami hlavne v Nemecku a Rakúsku (budova EnergyBase vo Viedni, budova IQ Aspern).

Hodnotenie plusového domu vychádza z ročnej bilancie celkových energetických potrieb budovy a produkcie z obnoviteľných zdrojov (v budove, na budove či v jej blízkom okolí), vyjadrené v hodnotách primárnej energie. Ide o bilančne plusovú budovu. Stavebné riešenie a riešenie technických zariadení spravidla zodpovedá princípom pasívnych domov. Predpokladá sa, že plusový dom je pripojený na energetické siete, do ktorých posiela svoje energetické prebytky.


Aktívny dom, multikomfortný dom

Termín „pasívny dom“ nie je legislatívne chránený ani vo väčšine krajín ukotvený v legislatíve – opiera sa o autoritu PHI Darmstadt a spolupracujúcich organizácií. Viaceré spoločnosti presadzujú podobné ciele takmer rovnakými prostriedkami (fyzika platí), z marketingových dôvodov a aj kvôli zdôrazneniu špecifických prístupov zavádzajú na označenie svojej verzie PD termíny ako „Active House“ (Velux) či „Multi-Comfort House“ (ISOVER).

Tieto riešenia, podobne ako koncept domov s takmer nulovou potrebou energie, vychádzajú z princípov pasívnych domov.


Tieto texty sú spoločným dielom kolektívu Inštitútu pre energeticky pasívne domy podľa zákona 618/2003 z.z. Akékoľvek reprodukovanie diela, či jeho častí (s výnimkou presnej citácie s uvedením zdroja) je možné len s písomným súhlasom Inštitútu.