Stránky iEPD neponúkajú diskusné fórum – nemáme kapacity na jeho moderovanie. Ak máte závažné otázky, využite poradenstvo z našej ponuky.  Ak sa chcete len predbežne pozrieť na nejaký problém, odporúčame Vám navštíviť TZB-info – na rozdiel od mnohých iných populárnych fór na ňom nenájdete nezmyselné tvrdenia ponechané bez komentára, odborník aj laik tam môžu nájsť odpovede na svoje otázky. Nezabúdajte však, žiadne internetové fórum nenahradí dobrý projekt a kvalitné vedenie (aj kontrolu) stavby. Aby sme sa však Vašim otázkam neobracali chrbtom, ponúkame odpovede aspoň na najčastejšie z nich…


Otázky a odpovede

Čo sa týka projektu, sú nejaké projekty už hotové, alebo je možné použiť projekt „bežného“ domu, ktorý sa upraví pre potreby pasívneho domu?
Aj keď každý energeticky pasívny dom musí spĺňať určité jednotné špecifické kritériá z hľadiska projekčnej prípravy i samotnej výstavby, vždy ide o individuálny návrh zodpovedajúci podmienkam lokality výstavby. Úprava bežného projektu domu je veľmi problematická (významný je aj zásah do autorských práv pôvodného projektu) – do tvorby energeticky pasívneho domu vtedy vstupujú aspekty, ktoré koncepčne zásadným spôsobom ovplyvňujú filozofiu domu. Zásahy do už hotového projektu bývajú tak principiálne, že je mnohokrát jednoduchšie urobiť celý projekt odznovu. Vo fáze realizácie je už ťažko dosiahnuť energeticky pasívny štandard dodatočnými úpravami tak ako je obtiažna rekonštrukcia existujúceho domu do štandardu energeticky pasívneho. Optimalizáciou sa môže podariť dosiahnuť dobrý nízkoenergetický dom s mernou potrebou tepla na vykurovanie blízkou pasívnemu domu, najvhodnejšie je však projektovať dom – novostavbu – ako energeticky pasívnu hneď od prvej škice architekta.

Robíte energetickú certifikáciu budov?
Nie, energetickú certifikáciu v zmysle vyžadovanom slovenskou legislatívou Inštitút nerobí. Robia ju však niektorí naši členovia či podporovatelia. Aktuálny zoznam ľudí s oprávnením na vydávanie energetických certifikátov nájdete na stránkach SKSI

Chcem sa spýtať, či náhodou nemáte informácie o certifikovaní slamy ako stavebného materiálu na tepelnú ochranu budov.
Podľa toho, v ktorej výrobkovej skupine je zatriedený stavebný materiál, treba ho podrobiť skúške. Niektoré materiály ale nepatria do žiadnej skupiny, čo by zjednodušilo povinnosť preukazovania zhody. Na základe našej požiadavky Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja navrhlo zaradiť slamu do skupiny výrobkov 2103 – Priemyselne vyrábané tepelnoizolačné výrobky vo forme dosák, rohoží, rolovaných pásov alebo v inej forme, určené na tepelnú izoláciu budov vyhlášky MVRR SR č. 158/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú skupiny stavebných výrobkov s určenými systémami preukazovania zhody a podrobnosti o používaní značiek v znení vyhlášky č. 119/2009 Z. z. Ďalší postup však zatiaľ nebol stanovený.

Poskytuje Slovensko nejakú formu dotácií pri stavbe energeticky pasívneho domu v rámci programu EU o znižovaní využívania fosílnych palív (a teda produkcie CO2)? Poskytuje priamo EU v rámci svojich fondov podporu na výstavbu energeticky pasívnych rodinných domov?
Aj keď sa v poslednej dobe veľa hovorí o energetických úsporách, systematická legislatívna podpora pre výstavbu energeticky pasívnych domov na Slovensku zatiaľ neexistuje. Nie je ani priama podpora z EU. V zahraničných štátoch ako je Rakúsko a Nemecko je takáto podpora v právomoci vlád alebo krajských vlád, v Čechách je populárna Zelená úsporám. Slovenské podporné programy sú jednorazovými iniciatívami, musíte hľadať ich aktuálnu ponuku…

Aký má vplyv lokalita na stavbu energeticky pasívneho domu – napr. naša v blízkosti Bratislavy?
Výber lokality pre energeticky pasívny dom je dôležitý, hlavne čo sa týka klimatických podmienok, orientácie na juh a zatienenia. Toto sa premieta do riešenia domu, v priaznivých podmienkach je menej náročné.

Ako je to s realizáciou na Slovensku, majú dodávatelia a stavebný dozor praktické skúsenosti s takouto realizáciou – resp. je možne použiť vlastných dodávateľov pod dohľadom odborníka na pasívny dom z hľadiska realizácie, pripadne iné možnosti?
Vzhľadom na potrebu vysokej kvality vyhotovenia energeticky pasívneho domu je potrebné, aby zodpovednosť za celý projekt mala jedna osoba alebo firma – pri návrhu aj v procese realizácie.  Hlavne remeselné prevedenie detailov a zabezpečenie vzduchotesnosti vyžaduje pravidelný – v niektorých fázach takmer každodenný – autorský dozor. V západnej Európe majú dodávatelia bohaté skúsenosti s výstavbou energeticky pasívnych domov, prvé skúsenosti majú už aj naše firmy. Pri ich výbere vám pomôžu nie ich reklamné vyhlásenia na webe (podľa nich zvládne realizáciu pasívneho domu každá firma), ale ich referencie v podobe realizovaných a dobre fungujúcich pasívnych domov.

Aké sú obmedzenia vnútorného riešenia pasívneho domu a použitého materiálu?
Čo sa týka dispozičného riešenia domu, optimálne je zohľadniť tzv. solárny koncept zónovania domu, to znamená obytné miestnosti orientovať na juh a ostatné miestnosti na sever. Nie je to však podmienkou. Rovnako nie sú striktné požiadavky na použité materiály, pokiaľ spĺňajú bežné požiadavky pre výstavbu, napr. z hľadiska statiky. Zvýšená pozornosť sa venuje tepelnoizolačným vlastnostiam materiálov. Konkrétny výber materiálu odporúčame podrobiť aj celkovej bilancii vplyvu na životné prostredie – teda vyberať skôr prírodné materiály, napríklad uprednostniť aj u nás dostupnú celulózovú tepelnú izoláciu pred polystyrénom.

Sú nejaké ďalšie obmedzenia v porovnaní s klasickým domom?
Častokrát vzniká u záujemcov dojem (aj na základe nesprávnych informácií z médií), že v EPD nie je možné otvárať okná. Skutočne to nie je nevyhnutné, pretože výmenu vzduchu zabezpečuje systém riadeného vetrania. Okná všakotvárať je možné (aj keď nemusia byť otváravé všetky). V lete je totiž veľmi vhodné využiť otvorené okná na nočné prevetrávanie, čo pomáha v boji proti prehrievani. V zimnom období by však cez ne zbytočne unikalo drahocenné teplo.

Aká je cenová relácia, resp. rozdiel ak by bol klasicky dom a podobný projekt (alebo rovnaký) na pasívny dom v % – zhruba?
Energeticky pasívny dom je náročnejší čo sa týka projekčnej prípravy, potrebnej hrúbky tepelnej izolácie, použitia kvalitnejších stavebných materiálov či výrobkov. Tieto faktory so sebou prinášajú zvýšenie ceny. Vzhľadom na to, že neexistuje dostatočné štatistické množstvo energeticky pasívnych domov na Slovensku, nevieme percentuálne vyjadriť navýšenie nákladov. Zahraničné skúsenosti hovoria o 10-15% navýšení, u nás tento podiel bude vyšší vzhľadom na nižšie ohodnotenie stavebných prác i jednotlivých stavebných materiálov, rovnako aj pre pretrvávajúci nižší štandard „bežnej“ výstavby.

Aké možnosti riešenia ohrevu TÚV sú k dispozícii?
V tomto smere nie sú žiadne obmedzenia, riešenie závisí od zdroja pre zvyškovú potrebu tepla. U nás sa v nízkoenergetických domoch na ohrev teplej úžitkovej vody (či presnejšie ohriatej pitnej vody – OPV) najčastejšie používa elektrina v spojení so solárnymi kolektormi. Tento princíp je v súčasnosti finančne najefektívnejším riešením aj pre energeticky pasívne domy, je však závislý od cenovej politiky dodávateľa elektriny.

Zaujímalo by nás, aká je teplota na podlahách na prízemí v prípade energeticky pasívneho domu, ktorý nemá klasické vykurovanie, resp. či ide o tzv. papučový dom, kde je z tohto hľadiska nižší komfort bývania.
Komfort bývania v energeticky pasívnom dome je vyšší ako pri klasickom dome. Povrchová teplota obvodových konštrukcii ako sú steny, okná alebo podlaha je iba o pár stupňov nižšia ako je teplota vzduchu v miestnosti (v bežných, zle izolovaných domoch domoch, to môže byť niekoľkonásobne viac). Pocit chladu z dotyku s podlahou je však závislý aj od použitého materiálu nášľapnej vrstvy. Pokiaľ sa požijú teplé materiály, akými sú korok, koberec, prírodné drevo a pod., pocit chladu z podlahy určite nevznikne.

Je možné v energeticky pasívnom dome mať kozub, pripadne kozub s výhrevom TUV?
Použitie kozuba nie je v energeticky pasívnom dome ničím výnimočným. Nie je však možné použiť kozub s otvoreným ohniskom, narušila by sa ním vzduchotesná obálka domu a problémy by mohli vzniknúť aj v kombinácii s riadeným vetraním. V energeticky pasívnom dome treba použiť kozub alebo vložku s tesnými dvierkami a samostatným prívodom vzduchu, zvýšené nároky sú kladené aj na komín. Toto sa, samozrejme, premieta aj do ich ceny. Ďalšou nevýhodou je príliš veľký tepelný výkon takýchto zariadení (často viacnásobne prevyšujúci tepelnú stratu celého pasívneho domu), ktorý spôsobuje v takomto dome veľmi rýchlo prílišné prehriatie interiéru. Vhodnejšie riešenie je použiť kozubové piecky s malým výkonom, špeciálne určené pre pasívne domy, ktoré sú už aj na našom trhu.
Ak sa po zvážení všetkých pre a proti rozhodnete pre kozub, nie je vylúčené jeho využitie na ohrev teplej vody. Tu však zase stojíte pred otázkou, či Vám, vzhľadom na frekvenciu použitia kozuba, takéto skomplikovanie systému vôbec stojí za to. Podľa nás nie.

Prečo nepotrebujú energeticky pasívne domy tradičný vykurovací systém?
Vzhľadom na veľmi nízku spotrebu tepla na vykurovanie (menej ako 15 kWh/m2 ročne) a nízku tepelnú stratu je možné v niektorých prípadoch využiť vetrací systém aj na vykurovanie priestorov ohriatym vzduchom. Vetracie jednotky s rekuperáciou, ktoré sa na tento účel využívajú, majú zabudovaný aj výmenník tepla, ktorý podľa potreby dohrieva vzduch privádzaný do jednotlivých miestností. Nie v každom pasívnom dome je však takéto riešenie možné, jeho použiteľnosť potvrdí len detailný výpočet.

Prečo je dôležité, aby bola v energeticky pasívnych domoch zabezpečená vzduchotesnosť „energetickej obálky“?
Na celkových tepelných stratách objektu sa podieľajú straty prechodom tepla a straty vetraním. Kým v minulosti bolo vetranie zabezpečované otváraním okien a infiltráciou vzduchu netesnosťami, v energeticky pasívnych domoch je výmena vzduchu realizovaná núteným vetraním s rekuperáciou, teda spätným získavaním tepla z odpadového vzduchu. Okrem toho, že tento spôsob výrazne znižuje prevádzkové náklady na vykurovanie objektu, zabezpečuje aj optimálnu výmenu vzduchu a odvod vlhkosti. S kondenzáciou a tvorbou plesní na kritických miestach sa dnes totiž stretáme aj v mnohých nových a rekonštruovaných budovách.

Prečo sa v energeticky pasívnych domoch nemôžu otvárať okná?
Samozrejme môžu. Pomer otváravých a pevne zabudovaných okien je vecou projektu a dohody s architektom. Keďže je však v pasívnych domoch vetranie zabezpečené riadeným vetraním, ktoré zabezpečí hygienicky požadovaný potrebný prívod čerstvého vzduchu, nie je potrebné, aby boli všetky okná otváravé. Napokon pevne zabudované zasklenie je menej finančne náročné.

Máme zaujímavé knihy o pasívnych domoch?
Je ich množstvo – žiaľ nie v slovenčine (niečo sa pripravuje). Čo máme v slovenčine, buď nie je špeciálne o pasívnych či takmer nulových domoch (napríklad Rukoväť udržateľnej architektúry, Efektívne bývanie či Tepelná ochrana budov), alebo je skromnejšieho rozsahu na stiahnutie, alebo vychádza z už nie najaktuálnejších informácií. V češtine nájdeme Nízkoenergetické domy (tri diely) a pár ďalších kníh či časopis Energeticky soběstačné budovy, v češtine či slovenčine je tu desiatka zborníkov z konferencií Pasívny dom /Pasivní dům …
Veľa literatúry nájdeme v nemčine, vrátane publikácií nemeckého PHI. Prehľad anglických publikácií sme prevzali z blogu Elronda Burrella: An Introduction to Passive House (recenzia), The Passivhaus Handbook (recenzia), Passive Houses: Energy Efficient Homes (recenzia), PHPP Illustrated: A Designer’s Companion to the Passive House Planning Package (recenzia), Passive House Design – Planning and design of energy-efficient buildings (recenzia), Hermann Kaufmann IZM: Illwerke Zentrum Montafon (here), American Passive House Developments (here), The Passivhaus Designer’s Manual: A technical guide to low and zero energy buildings (here), Details for Passive Houses: A Catalogue of Ecologically Rated Constructions(here),  Hyperlocalization of Architecture: Contemporary Sustainable Archetypes (here), Details for Passive Houses: Renovation: A Catalogue of Ecologically Rated Constructions for Renovation