Pasívne využívanie slnečnej energie

Využívanie slnečnej energie je v EPD dôležitou funkciou zasklených plôch. Slnečné žiarenie preniká cez okná a zohrieva vnútro domu, v pasívnom dome tým pokryje spravidla až tretinu potreby tepla na vykurovanie. Je však nutné, aby južne orientované zasklenia prepúšťali aspoň polovicu energie slnečného žiarenia do interiéru – solárny faktor zasklenia g by mal byť väčší než 0,5. Pri použití takejto kvality zasklenia počas zimných slnečných dní získame dokonca viac tepla ako v noci cez ne stratíme, navyše slnko nás za oknom hreje, aj keď je vonku mráz. Slnečná energia je lacná a dostupná – koľko jej však dokážeme využiť, to závisí od návrhu domu.

V zime sú dostatočne oslnené len južne orientované okná, ktoré nám nič nezatieni, preto v pasívnych domoch prevládajú južné zasklenia. V lete sa naopak snažíme tepelné zisky zo Slnka znížiť – vonkajšie zatienenie okien je zväčša nevyhnutnosťou a k zlepšeniu môže prispieť aj rôzna kvalita zasklení podľa orientácie k svetovým stranám (napríklad na západe môžeme navrhnúť „determálne“ sklá).


Vylúčenie tepelných mostov

Vylúčenie tepelných mostov je jedno z najdôležitejších opatrení pri návrhu konštrukcií EPD. Tepelný most je miesto v obalovej konštrukcii budovy, kadiaľ uniká podstatne viac tepla než v jeho okolí. Pri dobre izolovanom objekte môžu takéto úniky tvoriť značnú časť tepelných strát a okolie tepelného mosta sa môže ochladiť natoľko, že tam dôjde ku kondenzácii vodnej pary. Záleží na odbornosti projektanta a realizačnej firmy, ako dokážu vo vzájomnej spolupráci tieto slabé miesta konštrukcie vyriešiť (aj preto je potrebné, aby architekt sledoval svoje dielo od prvej skice až po kolaudáciu). Typickými príkladmi tepelných mostov sú styky stien so základmi, balkónová konzola, osadenie okien a okenných rámov, prestupy vedení konštrukciami a rohy miestností.


Vzduchotesnosť domu

Nevyhnutnou podmienkou správneho fungovania a účinnosti systému riadeného vetrania a teplovzdušného vykurovania je vysoká tesnosť obvodového plášťa budovy. Vzduchotesnosťou predchádzame nežiadúcim únikom tepla, ale zamedzujeme aj prenikaniu vlhkosti do konštrukcie a následným poruchám stavby.

Pri masívnej konštrukcii sa vzduchotesnosť relatívne ľahko dosiahne vnútornou a vonkajšou omietkou. Osobitnú pozornosť však treba venovať styku okenných otvorov s obvodovým plášťom a miestam, kde je obvodový plášť prerušený prestupujúcimi konštrukciami, ako sú rôzne inštalácie. Odporúča sa miesta stykov prelepiť tesniacou páskou s fóliou alebo vyplniť elastickým tmelom. Pri ľahkej konštrukcii je vzduchotesnosť zabezpečená parozábranou, ktorá nesmie byť nikde prerušená či poškodená (napríklad nedbalo spravenými rozvodmi inštalácií).

Test vzduchotesnosti budovy, tzv. Blower-Door test (ďalej len BDT) je nevyhnutný pre zistenie stupňa vzduchovej priepustnosti plášťa budovy pri tlaku 50 Pa pre presný výpočet tepelných strát a teda návrh vykurovacieho systému. Netesnosti v energetickom plášti budovy zhoršujú kvalitu stavby. BDT umožní ich lokalizáciu a je predpokladom pre ich úspešné odstránenie ešte pred ukončením stavby.

Pomocou meracieho zariadenia sa v dome vytvorí tlak 50 Pa (to je rozdiel tlakov, ktorý vzniká pri bežných nárazoch vetra v rozmedzí 4-10 m/s). Tento tlakový rozdiel umožní prístrojmi lokalizovať prúdenie vzduchu cez netesnosti v plášti budovy a opraviť ich. Intenzita výmeny vzduchu pri konštantnom tlakovom rozdiele 50 Pa (n50) by v energeticky pasívnom dome nemala prekročiť hodnotu 0,6-násobok celkového objemu vzduchu meraného objektu za hodinu.

 

Tieto texty sú spoločným dielom kolektívu Inštitútu pre energeticky pasívne domy podľa zákona 618/2003 z.z. Akékoľvek reprodukovanie diela, či jeho častí (s výnimkou presnej citácie s uvedením zdroja) je možné len s písomným súhlasom Inštitútu.